Harry Potter Slash poviedky

Harry bol trochu zmätený z toho, ako sa nasledujúce dni Snape správal. Očakával by takmer čokoľvek, no nie zdvorilosť a úprimný záujem. Profesor trval na tom, že budú jedávať spoločne. Stalo sa akýmsi nepísaným pravidlom, že raňajky pripravil ten, kto sa skôr zobudil. Keď sa najedli, spoločne šli do laboratória kde pracovali na elixíroch, ktoré by mohli byť pre členov rádu užitočné. Harry sa po pár hodinách práce odvážil Snapea pýtať na veci čo ho zaujali poprípade predkladal vlastné návrhy na úpravu receptov. Obedy si väčšinou „objednali“ od škriatkov z Rokfortu, keďže sami si navariť nestíhali. Škriatkovia boli na druhú stranu šťastný, že môžu pomôcť, lebo cez prázdniny nemali na hrade čo robiť. Po obede sa Harry zvykol utiahnuť do knižnice a pokračoval vo svojom štúdiu. Občas sa pridal aj profesor, ale väčšinou si len mlčky čítal. Len výnimočne sa Harry opýtal na niečo, čo ho v knihe zaujalo.  Po večeri sa so šálkou čaju usadili v salóniku a zhovárali sa. Nikdy nič osobné, iba zdvorilé zhodnotenie dňa alebo situácie vo svete. Keď dopili čaj, Harry sa vždy ospravedlnil a odišiel do svojej izby a profesora zanechal jeho vlastným myšlienkam.

Dnes sa Harry dnes rovnako ako včera ospravedlnil a odišiel do izby hneď, ako sa to dalo považovať za slušné. Chcel pokračovať v štúdiu oklumencie tak ako každý večer, ale na nočnom stolíku si všimol list. Vzal ho do ruky a usmial sa. Ako očakával, list bol od Ginny. Odkedy odišli do Rumunska za Charliem písala mu každú chvíľu.

Ahoj Harry,

Už zasa ti píšem, lebo po večeroch sa tu hrozne nudím. Harry chýbaš mi, nemám sa tu s kým ani poriadne porozprávať. Dvojčatá využili príležitosť a snažia sa vymyslieť čo najviac noviniek do obchodu. A s Ronom a Hermionou sa ešte stále nedá vydržať. Kedy ich stretnem, vtedy sa niekde maznajú alebo bozkávajú. Už aj mame to začína vadiť a to je už čo povedať.

Musím však uznať, že dnes to bolo zábavné. Mama s otcom si Rona zavolali na „dôležitú debatu“ a začali mu vysvetľovať, že keď sa majú chlapec a dievča radi, môžu začať pociťovať rôzne potreby... S dvojičkami sme to počúvali cez dvere. Pohľad na Rona, keď opustil miestnosť bol na nezaplatenie...a korunku tomu nakoniec dala mama, keď vyhlásila, že na Ronovu izbu dala monitorovacie kúzlo a keby ju v noci opustil hneď by o tom vedela. Chalani si ho preto ešte teraz doberajú...

Charlie nám povedal, že sa v rezervácií narodili dračie mláďatá tak by sme sa na ne zajtra mali ísť pozrieť. Už sa na to veľmi teším, škoda len, že tu nemôžeš byť snami.

Harry, čo máš nové ty? Ako to zvládaš so Snapeom? Naposledy si mi toho veľa nenapísal...Ozaj ako dopadol ten prieskum domu? Našiel si niečo zaujímavé? Netrpezlivo čakám na odpoveď.

Tvoja Ginny.

Harry si s úsmevom čítal list. Vedel si veľmi dobre predstaviť, ako otravný musia byť Ron s Hermionou. Ešte si dosť živo pamätal tie dva týždne. Na druhej strane, skutočne ľutoval, že nebol pri tom, keď dostal Ron prednášku od rodičov. Celá záležitosť musela byť skutočne zábavná. Rozmýšľal, čo všetko Ginny prezradí. Hrot brka namočil do atramentu a rýchlo napísal odpoveď.

Ginny,

Aj vy mi hrozne chýbate. Musím uznať, že na naše večerné debaty som si zvykol. Ľutujem, že som nevidel, ako sa Ron tváril po tom čo mu vaša mama povedala o tom monitorovacom kúzle. Nenašli dvojičky nejaký spôsob ako to zaznamenať? Dúfam, že si zajtrajší výlet užijete.

Ja toho veľa nového nemám. Neverila by si, ale so Snapeom akosi podivne vychádzame. Prestal ma dokonca aj urážať. Ale to by mohol byť dôsledok toho, že som mu ukázal, že nie som tak neschopný ako si o mne myslel. Vieš jedná z vecí čo som objavil je elixírové laboratórium. Požiadal som ho, či by na mňa dozeral pri príprave. Netuším prečo, ale súhlasil a uznal, že keď sa snažím tak mi to ide. To je vlastne asi aj všetko.

Pozdrav prosím zvyšok rodiny.

Harry.

Dopísal a odložil brko. Ešte raz si prečítal, čo napísala potom zavolal na svojho škriatka. „Kreacher! Prosím ťa, daj to Hedvige a povedz jej, nech to zanesie Ginny.“ Toto bola jedna z nevýhod tohto domu. Keďže je na ňom Fideliovo zaklínadlo, posielanie pošty bolo trochu zložité. Hedviga rovnako ako iné sovy sa sem nemohli dostať preto bol Harry nútený používať škriatkov. Hedviga bola v Rokforte a keď Harry potreboval poslať nejaký list, poslal Kreachera, aby jej ho dal spolu s inštrukciami za kým ma letieť. A keď zas niečo prišlo Harrymu, bol tu vždy ochotný Dobby, ktorý mu ho doniesol do domu. Netrvalo dlho a Kreacher bol späť a potvrdil, že Hedviga odletela aj s listom.

Spokojný Harry si ľahol do postele a konečne sa pustil do štúdia oklumencie. Kniha ktorú si zo svojej súkromnej knižnice doniesol bola užitočná, hoci čakal niečo úplne iné. Predpokladal, že tam nájde spôsob, ako si uzavrieť myseľ pred vpádom od nepriateľa. V podstate to aj našiel ale v úplne inej podobe ako očakával. Miesto toho, aby sa naučil viac o tom, ako budovať pomyseľnú hradbu okolo vlastných myšlienok musel myšlienky a spomienky usporiadať. V tejto činnosti mal značnú výhodu, že už dlhú dobu vždy pred spánkom meditoval, lebo meditácia bola najdôležitejšia časť tohto kroku. S jej pomocou sa musel dostať sám sebe do hlavy. Keď sa mu to podarilo ocitol sa v spleti dojmov, úvah, pocitov a obrazov ktoré sa náhodne prepletali. Trvalo mu takmer celý týždeň, kým sa podarilo usporiadať ten chaos, v ktorom sa ocitol prvý raz. Keď sa teraz objavil vo svojej hlave videl len veľkú kamennú miestnosť podobnú Veľkej sieni. Neboli v nej však štyri rady stolov pre jednotlivé fakulty ale police, ktoré boli plné kníh. Keď si  niektorú vybral a otvoril ju, mohol nahliadnuť do niektorej zo svojich spomienok. Všetci mu vždy hovorili, že je čitateľný ako otvorená kniha... teraz by sa to dalo vziať doslovne.

To bol prvý krok, ktorý by sa mu v budúcnosti mohol hodiť hlavne pri učení. Ak bude mať svoje novonadobudnuté vedomosti takto roztriedené bude sa mu na ne ľahšie spomínať. A cvičením už sa nebude musieť ani sústrediť na to aby si ich zatriedil a bude to robiť automaticky. Ďalšou výhoda ktorá sa mu teraz naskytla bola, že keby sa mu niekto teraz nabúral do myšlienok, našiel by knihy namiesto spomienok. On bude mať dostatok času na to, aby sa začal brániť.

Posledné dva dni sa venoval druhému kroku. Bol čas aby začal s budovaním vonkajších ochrán svojej mysle. Celú sieň zvonka obalil materiálom, ktorý navonok vyzeral ako sklo, ale bol pevný ako diamant a pri veľkom nápore pružný. Za touto stenou boli svedomito povyberané spomienky. V prípade, že by útočník prerazil prvotnú obranu, narazil by na nič nehovoriace spomienky. Kým by sa cez ne dostal, získal by Harry čas na ďalší odpor. A v prípade, že by mal šťastie, možno by si útočník myslel, že už videl všetko.

Toto všetko už Harry zvládol, a rád by svoje obrany odskúšal. Vedel, že jediná osoba, ktorá by mu mohla pomôcť, je Snape, ale zatiaľ nenabral dostatok odvahy, aby ho požiadal o pomoc. Taktiež sa obával, čo by sa stalo, ak by profesor súhlasil, a prerazil by jeho obrany. Čo ak by u znovu ubližoval tak ako minulý rok?

Harry nebuď hlúpy. Odkedy sem Snape prišiel, správa sa ku tebe slušne.

Iste to áno tak načo mu zbytočne pripomínať, ako som sa mu hrabal v mysľomise?

Tak sa mu ospravedlň, uisti ho, že to čo si videl si nikomu nepovedal a že to ani nemáš v pláne.

A prečo by mi asi tak veril?

A prečo nie? Navyše, vidí, že sa snažíš učiť tak prečo by ti to mal sťažovať?

Lebo to tak robí odkedy som prišiel do školy?

Ty vieš, že to ako sa správa v triede, je z veľkej časti len pretvárka pre slizolínčanov...navyše teraz ti pomáha... Proste sa ho na to slušne opýtaj, aj tak nemáš čo stratiť!

Harry viedol svoj vnútorný boj ešte dlhú dobu. Nakoniec znechutene odložil knihu, ktorú nakoniec ani veľmi nečítal a zaspal. Hoci už bol ráno rozhodnutý, že Snapea požiada o pomoc, bol z toho tak nervózny, že po prvý od kedy s týmito hodinami začali pokazil svoj elixír. Keď prišiel profesor skontrolovať jeho prácu, nepekne sa zamračil, ale nepovedal nič iba mávol prútikom a odstránil obsah kotlíka. Harry čakal na posmešky, no tie neprichádzali. Keď sa pozrel profesorovi do tváre, miesto výsmechu tam zazrel náznak znepokojenia. V tichosti sa išli najesť. Keď spratali riady, Snape sa chystal ísť si do večere po svojom tak ako vždy ale Harry ho zastavil.

„Pane, ja...mohol by som sa s vami o niečom pozhovárať?“

„Iste.“ povedal Snape a už sa vybral do salónu. „Do toho Potter, čo máte na srdci?“

Harry sa zhlboka nadýchol, aby sa trochu upokojil. „Pane, chcel by som vás o niečo požiadať, ale najprv by som sa chcel ospravedlniť.“ Profesor sa zamračil. Čo zasa spravil, že sa mi chce ospravedlniť? „Ja...chcel by som sa vám o- ospravedlniť za to, že som vtedy nahliadol do vašej mysľomisy.“ Na Snapeovej tvári sa objavil záblesk hnevu, ktorý bol však rýchlo potlačený. Nadychoval sa, aby mu na to povedal niečo, čo by pravdepodobne neskôr oľutoval, ale teraz ho zrovna začal pohlcovať starý hnev. Kým však stačil niečo povedať, Harry rýchlo pokračoval. „Pane, prosím, nechajte ma dohovoriť. Je mi vážne ľúto, že som to spravil. A je mi rovnako ľúto, že som sa za to neospravedlnil už dávno. Nikomu som nepovedal o tom, čo som vtedy videl a sľubujem vám, že to ani nikomu nepoviem...“

„Tak to vám teda odporúčam...“ zavrčal Snape, ale Harry ho akoby ani nevnímal, jednoducho pokračoval v tom, čo mu teraz chcel povedať. Keď už stým začal chcel povedať všetko. „...a môže vám povedať, že som sa ešte nikdy nehanbil viac, ako v tej chvíli za svojho otca a kmotra. So Siriusom som sa potom pekne pohádal. To čo vám robili bolo zbabelé!“  Zlosť sa z profesorovej tváre úplne vytratila, ale bola nahradená podozrievavosťou.

„A smel by som vedieť, prečo mi to hovoríte práve teraz?“

„No...pretože by som vás chcel...požiadať... či by ste ma nezačal znovu učiť oklumenciu.“ dostal zo seba nakoniec Harry.

Snape sa mračil ako búrkové mračná. „A vy si myslíte, že keď sa mi ospravedlníte len preto,  že potrebujete aby som vás začal znovu učiť, tak vám to pomôže? Najme keď si spomeniem, ako veľmi ste mrhal môj čas naposledy!?“

„Pane, ja som to ospravedlnenie ,myslel vážne. A verte mi, teraz sa budem skutočne snažiť. Ja... cez rok som sa nesnažil, pretože som vám nedôveroval. Pokladal som vás za smrťožrúta. Preto som aj nazrel do tej mysľomisy. Myslel  som si, že nájdem niečo, čo by dokazovalo to, že chcete zradiť Dumbledora.“ 

„A čo sa na tom zmenilo?“

„No najme to, že už vám dôverujem. Ak by ste bol skutočne lojálny Voldemortovi, už by som dávno nebol tu v dome, ale bol by som pravdepodobne mŕtvy. A uvedomil som si, že nie raz ste mi už zachránil život. Navyše, práve moja neochota učiť sa mala tak fatálne následky a už som vám povedal, že som sa rozhodol spraviť všetko pre to, aby som zabránil úmrtiu ďalších ľudí.“  Harry znel odhodlane. Z jeho postoju jasne vyžarovalo, že je ochotný bojovať a presviedčať ho, až kým nebude súhlasiť.

„Fajn Potter, ale nech vám je jasné, že vás ani v najmenšom nebudem šetriť... A nech vás ani nenapadne sa nejako sťažovať, bola to predsa vaša požiadavka...takže mi vlastne zostanete niečo dlžný, že? Rozumeli ste?!“ Harry len prikývol. „Fajn, tak teda hodinu pred večerou sa tu znovu stretneme a uvidíme, či to neoľutujete.“ 

Hmm máš odvahu Harry. Prísť ma požiadať o pomoc, po tom čo sa dialo na našich predchádzajúcich hodinách. A nie len po tom incidente s mysľomisou. Pri našich hodinách som ťa neustále ponižoval a robil som to pre teba čo najťažšie. Napriek tomu si nabral odvahu a požiadal si ma znovu o pomoc. Ty si to neuvedomuješ, ale ja som ti za to vďačný. Možno...dostanem príležitosť napraviť svoje chyby a teraz ťa skutočne naučím brániť si myseľ. A ak budem opatrný, možno sa dozviem trocha viac aj o tebe...o tom ako si vyrastal....

***

Presne v dohodnutej dobe sa obaja muži stretli v salóne. „Dobre Potter, zjavne ste si to ešte nerozmyslel. Sadnite si do kresla a môžeme začať. Máte povolené urobiť čokoľvek, čo uznáte za vhodné aby ste ma dostal zo svojej mysle. Tak Potter, prekvapte ma. Legilimens!“