Harry Potter Slash poviedky

Draco sa ako v tranze presunul ku krbu, vzal si letaxový prášok,  ktorý vzápätí hodil do ohňa. Povedal adresu svojej izby, kde sa dotackal k stoličke na ktorú sa zvalil. Ľutoval, že u seba v izbe nemal žiaden alkohol, lebo teraz by ho rozhodne potreboval. Sedel na stoličke a nechal slzy aby voľne stekali po jeho tvári. Nechcel... nemohol veriť tomu, čo videl! Ale, dalo sa to vysvetliť aj nejako inak? Keby o nič nešlo, prečo by mu to Charlie zatajoval? Bolo zbytočné sa tým teraz zaoberať. Rozhodol sa, že si vezme elixír bezsenného spánku a dúfal, že ráno to bude všetko jasnejšie, že už to nebude tak bolieť. Že osteň zrady, ktorý cítil zabodnutý hlboko vo svojom srdci sa zmenší, odpadne... S povzdychom sa pomaly postavil a zamieril smerom do spálne. Len čo otvoril dvere, zostal stáť na prahu. „Ahoj Draco! Čo sa tváriš tak skleslo?“ Spýtal sa ho veselo Charlie, ktorý sedel rozvalený na jeho posteli.  To bola pre blondiaka posledná kvapka. „Čo tu do pekla robíš? Ako sa vôbec opovažuješ sem vkročiť? To ti ešte bolo málo a tak si si prišiel užiť aj so mnou?“ Kričal rozzúrene Draco. Do ruky mu vkĺzol prútik, ktorý okamžite namieril na Charlieho. „Vypadni! Vypadni skôr ako ťa prekľajem! Na čo kurva čakáš? Čomu si nerozumel? VYPADNI!“

Mladý krotiteľ drakov sa obozretne postavil a čo najjemnejším hlasom sa spýtal: „Draco, o čom to hovoríš? Chcel som ťa prekvapiť, myslel som, že ti to urobí radosť.“

Draco sa na neho pozrel so zúrivosťou.  „Tak prekvapiť hovoríš! To sa ti teda podarilo! Vieš ako som bol prekvapený, keď som ťa videl polonahého opúšťať Severusovu spálňu? Normálne som neveril vlastným očiam. No tebe to zjavne nestačilo, však? Tak si si prišiel užiť aj so mnou?“

Charlie teraz vyzeral prekvapený. „O čom to pre Merlina hovoríš? Kedy som bol u Severusa polo-“ vetu nedokončil. Miesto toho sa zatváril zdesene a s obavou si znovu prezrel Dracovu tvár. Videl od plaču opuchnuté oči a stopy po slzách ktoré sa mu kotúľali dole tvárou. Pristúpil o krok bližšie a natiahol ruku aby mu sklonil ruku s prútikom, no Draco ustúpil a iba na neho odhodlanejšie zamieril. „Opakujem, VYPADNI!“ skríkol znovu.

Charlie len odhodlane zavrtel hlavou. Zodvihol ruky v geste, že sa vzdáva a o krok ustúpil, aby blondiakovi poskytol pocit bezpečia. „Nie, neodídem. Došlo to ku kolosálnemu omylu a ja neodídem skôr, ako ti to vysvetlím.“ Napriek tomu, že Draco nevyzeral na to, že ho vníma, Charlie sa zhlboka nadýchol a začal vysvetľovať: „Bol som dnes u Severusa, lebo som potreboval jeho pomoc. Do rezervácie nám priletel mladý drak, ktorý mal poranenú nohu. Museli sme ho ošetriť, no on bol veľmi rozrušený a tak zranil niekoľko pracovníkov. Mňa zasiahol ostňami na chvoste do chrbta. Avšak kým sa nám ho podarilo upokojiť a ošetriť, množstvo zranených sa zvyšovalo. Žiaľ, nemali sme dostatok účinných elixírov ktoré by na tieto zranenia fungovali a tak sa mi rana nechcela poriadne zahojiť...“ na chvíľu sa odmlčal aby sa pozrel Dracovi do tváre. Všimol si tam obavy, no v okamihu keď si Draco uvedomil, že ho pozoruje zmenila sa jeho tvár na masku bez emócií. Charlie si povzdychol a pokračoval: „Rana sa mi neustále otvárala a ja som nemohol pracovať. Pochop, draky cítia krv na ďaleko a cítili sa v ohrození. Navyše sa mi do rany dostala infekcia a elixíry, ktoré sme mali k dispozícií nestačili. Naši majstri elixírov ani zďaleka nedosahujú Severusových kvalít Preto som ho požiadal o pomoc... Nič som ti o tom nepísal aby som ťa neznepokojil. Keď si nás videl, odchádzali sme z kúpeľne, kde ma ošetroval.“

Draco sa na neho pozeral s obavami. „A si- si v poriadku?“

Charlie si rozopol košeľu a otočil sa mu chrbtom, čím mu ukázal ešte trochu začervenanú jazvu tiahnucu sa cez lopatku. „Iste, Severusovým výtvorom sa nič nevyrovná. Do rána nebude ani stope po jazve, neošetroval ma prvý raz.“ Povedal so spokojným úsmevom.

Hneď keď sa Draco uistil, že je Charlie v poriadku, vrátil sa na jeho tvár podozrievavý výraz. „A o čom ste sa to bavili minulú sobotu, že si bol tak tajnostkársky?“ vyhŕkol ďalšiu otázku, ktorá ho pálila na jazyku.

„Ach to, no...“ začal sa vykrúcať starší, „potreboval som, aby pre mňa niečo urobil...“

„Aha... a čo také mal urobiť?“ tlačil na neho ďalej Draco.

„Mal presvedčiť niekoľko ľudí, aby mi dovolili spraviť to, čo chcem. Sám by som ich o tom rozhodne nepresvedčil.“ Odpovedal Charlie ďalej vyhýbavo.

„Tak už povedz o čo išlo, inak tu už ani nemusíš byť!“ vykríkol už netrpezlivý Slizolínčan.

Charlie sa najprv tváril neisto a o niečom usilovne uvažoval. Nakoniec sa však odhodlane usmial a prikývol. Siahol do vrecka a niečo odtiaľ vytiahol. Pristúpil o krok bližšie a uprene sa zadíval Dracovi do očí. „Predstavoval som si to celé trochu inak, ale keď inak nedáš, nebudem to naťahovať. Preto sa ťa Draco Lucius Malfoy pýtam, preukážeš mi tú česť a oženíš sa za mňa?“

Blonďavý mladík len s vyjaveným výrazom sledoval Charlieho tvár. Potom sa jeho zrak presunul na krabičku s prsteňom. Ani si neuvedomil, ako ruka s prútikom pomaly klesla zarovno tela, neuvedomil si ani slzu, ktorá sa zradne skotúľala po jeho tvári a neuvedomoval si ani široký úsmev ktorý mu skrášľoval tvár. Mal oči iba pre Charlieho a ten malý prstienok. „A-ano!“ zvolal a nadšene sa vrhol svojmu priateľovi do náruče. Vrhol sa na jeho pery a dožadoval sa vášnivého bozku. Keď sa oddialili tak Charlie uchopil Dracovu ruku a navliekol mu prsteň. „A teraz patríš už iba mne!“ povedal spokojne.

„Takže, ty si požiadal Severusa o to aby vyjednával u môjho otca?“ vrátil sa k tomu, čo mu bolo povedané pred chvíľou. „Áno, nevedel som o nikom lepšom. Je to tvoj kmotor a Luciusov dlhoročný  priateľ. Keď som ho presvedčil, že to myslím úprimne, urobil všetko pre to aby tvojho otca presvedčil. A ako vidíš, bol úspešný. Nikdy som nemyslel, že by ho presvedčil až tak rýchlo... podozrievam ho z toho, že sa tak snažil len preto, aby si bol záväzne zadaný. Mám pocit, že sa stále obáva o to, že by si mu mohol prebrať Harryho. A ak sa mám priznať, aj ja som za to rád. Ani si nevieš predstaviť, keď sa v novinách objavovali tvoje fotky po Harryho boku. Mal som chuť vtrhnúť do hradu, chytiť ťa do náruče a všetkým vykričať, že patríš ku mne. Teraz to už nebude môcť nikto spochybniť.“  Povedal Charlie šťastne. Potom sa však zachmúril a pozrel sa na svojho Slizolínčana. „Draco, bol s tebou u Severusa aj Harry?“

Slizolínčan sa zatváril zdesene. „Áno, celé to bol jeho nápad. Severus bežal hneď za ním. Dúfam, že mu to všetko vysvetlí. Harry je impulzívny, dúfam že nespraví nejakú hlúposť.“ Povzdychol si utrápene.

„Láska, ver Severusovi, on to zvládne. A teraz, čo tak osláviť naše zasnúbenie?“ Mrkol na neho Charlie a privolal si fľašku vína a dva poháre. „Na nás!“ obaja si upili a Dracovi sa zadrhol dych, keď pocítil, ako sa jeho telom začali rozlievať plamienky túžby. „Čo v tom bolo?“ dostal zo seba. Charliemu sa šibalsky blyslo v očiach. „Dvojčatá poslali Harrymu fľašu vína, ktorá obsahovala afrodiziakum. Špeciálna objednávka, ktorá mala Harrymu pomôcť prekonať zábrany. No keď som už bral fľašu pre Harryho, pomyslel som si, že by som vzal aj jednu pre nás. Na navodenie lepšej atmosféry, samozrejme.“ Stým vzal pohár Dracovi z ruky a aj s tým jeho ho odlevitoval na nočný stolík.  „Toto teraz nebude potreba.“ Pošepol načo sa vrhol na Dracove pery, pričom z neho dravo strhával oblečenie.

***

Severusové rýchle kroky sa  rozliehali prázdnymi chodbami Rokfortských žalárov. Vďaka tomu, že dole mimo hodín elixírov chodili iba Slizolínčania, ktorý už boli väčšinou vo svojej spoločenskej miestnosti, dostal sa nepozorovaný až k horným poschodiam školy. Čím bližšie sa však dostával ku veži, tým sa zvyšoval počet študentov, ktorý len neveriacky sledovali svojho profesora ako beží do chrabromilu. Portrétu netrpezlivo povedal univerzálne profesorské heslo, ktoré mu umožňovalo vstup do každej fakulty. Keď ho však obraz ignoroval a Bucľatá dáma sa ďalej rozprávala so svojou priateľkou ako by sa nič nedialo, stratil Severus nervy a mrazivým tónom jej oznámil, že ak ho okamžite nevpustí dnu, tak ani ten najlepší reštaurátor sveta neopraví jej portrét potom čo sním skončí. To malo požadovaný účinok a obraz Bucľatej dámy sa s reptaním o nevychovanosti dnešných ľudí odklopil. Profesor neváhal a okamžite vstúpil do dnu.

Jeho príchod vyvolal u Chrabromilčanov značný rozruch, avšak on to vôbec nebral na vedomie. Rozhliadol sa po miestnosti v snahe zahliadnuť tu svojho čiernovlasého priateľa. Hoci ho to neprekvapilo, pocítil veľkú mieru sklamania, že ho tu nikde nenašiel. Následne sa rozhodol pozrieť do jeho izby s myšlienkou, Že by Harry možno chcel byť sám.

Študenti zatiaľ so s neskrývaným zdesením sledovali, ako profesor pátravo prezeral celú miestnosť a potom odhodlane vyrazil k Harryho izbe. Nikto sa neodvážil pohnúť alebo vydať jediný zvuk zo strachu, že by na seba upútali mužovu pozornosť. Až strach o kamaráta prinútil Hermionu a následne aj Rona aby sa odvážne postavili a spoločne šli do kamarátovej izby čeliť rozrušenému profesorovi.

Len čo vošli dnu, dvere sa za nimi s hlasným zadunením zavreli a oni museli sami čeliť Snapeovi. „Weasley, Grangerová! Nevideli ste Harryho?! Potrebujem to okamžite vedieť, je to dôležité!“ Kričal na nich a z jeho hlasu sršala panika. „Nie pane. Naposledy sme ho videli pri večeri. Išiel za Dracom a na niečo sa ho pýtal. Potom čo mu Draco odpovedal sa zatváril veľmi rozrušene a spoločne niekam odišli.“ Povedala mu s obavou Hermiona. Severus len pevnejšie zaťal päste a zúrivo rozmýšľal. Mladý Chrabromilčania mohli takmer vidieť ako sa mu v hlave krútia kolieska. „Neviete kde by mohol byť? Vďaka istému hroznému nedorozumeniu je hrozne rozrušený a ja mu to musím nutne vysvetliť. Ušiel skôr ako som mu stihol čokoľvek povedať. Bol úplne mimo a ja len dúfam, že ho nájdem skôr ako bude neskoro. Vôbec by som sa nedivil ak by spravil nejakú hlúposť.“ Povedal už menej útočným tónom.

Ron s Hermionou si vymenili vystrašené pohľady. Hermiona svojmu priateľovi kývla na súhlas a ten sa vydal k Harryho veciam. Nechcel sa mu v nich hrabať, no tá panika a profesorov zlomený hlas ich presvedčil o tom, že je to skutočne naliehavá situácia. Chvíľu sa prehrabával v kufri než odtiaľ vytiahol záškodnícku mapu. Severus si podozrievavo prezeral starý pergamen, čo držal jeho študent v ruke a mimovoľne sa mu vybavila spomienka na to, ako našiel Harryho v jeho treťom ročníku potulovať sa po večierke s veľmi podobným kúskom. So zamračením si spomenul na to, ako ho ten starý kus pergamenu urážal po tom, ako naň použil odhaľovacie kúzlo. Pozorne sledoval, keď Weasley vytiahol prútik a poklepal sním po pergamene. „Slávnostne prisahám, že nič dobré za lubom nemám!“

Nebyť tak vážnej situácie, Severus by si nad tou frázou nepochybne pohŕdavo odfrkol a počastoval ho nejakou sarkastickou poznámkou. Teraz však iba s napätím očakával, čo sa bude diať. Prekvapene zadržal dych, keď mu Weasley ukázal mapu školy spolu s menami všetkých prítomných. „Tu je. Astronomická veža.“ A ukázal na bodku s Harryho menom. „Do riti!“ zaklial zdesene Severus a mysľou mu prebiehali tie najhoršie scenáre. Okamžite sa však spamätal a vytrhol prekvapenému Ronovi mapu z rúk. Viac už nečakal a ponáhľal sa do veže aby mohol čeliť Harrymu. Skôr než sa za nim stihli zavrieť dvere, stihol zaregistrovať heslo, ktorým sa mapa opäť skryje.

Jediné v čo dúfal keď bežal schodisko za schodiskom hore bolo, aby si Harry nechal všetko vysvetliť a nespravil nejakú kolosálnu hlúposť. Keď sa konečne dostal až do veže s vypätím všetkých síl sa prinútil spomaliť krok a upokojiť dýchanie. To posledné čo teraz chcel bolo Harryho vydesiť. Nečujne vkročil do temnej miestnosti a hľadal v nej svojho priateľa. Bolestivo ho pichlo pri srdci, keď videl ako sa telo jeho vždy tak hrdého a energického Chrabromilčana otriasa potlačovanými vzlykmi. Pristúpil k nemu bližšie a do očí sa mu nahrnuli slzy z toho, čo nevedomky spôsobil.

„Harry.“ Oslovil ho priškrteným hlasom. „Harry, nebolo to tak ako si myslíš. Viem ako to zrejme vyzeralo, ale prosím ťa, musíš mi veriť. Vieš predsa, že ja by som ti neublížil! Spomeň si, roky som ťa chránil a posledné mesiace... netúžil som po ničom inom ako ťa zovrieť v objatí, bozkávať ťa až do bezvedomia a už nikdy viac ťa nepustiť. Prečo by som robil čokoľvek, čo by ma o to pripravilo?“ prihováral sa mu naliehavo. Harry sa na neho pozrel a zúfalo prehovoril: „ Tak o tom to všetko bolo, však? O tom, že ma musíš chrániť... aj keby si ma mal chrániť pred sebou?“ z hrdla sa mu vydral ďalší pridusený vzlyk a Severus sa len márne snažil pochopiť, o čom to teraz Harry do pekla hovorí. Ten si jeho mlčanie zrejme vysvetlil ako súhlas lebo zlomeným hlasom pokračoval. „Som to a ale idiot. Veď som to vedel! Cítil som, ako sa neustále krotíš, ako sa odo mňa odtiahneš vždy, keď je už pre teba ťažké sa ovládať, keď nad tebou preberá kontrolu vzrušenie. Ako by som to nevedel. U Merlina! Veď si dospelý muž a máš svoje potreby... a čo som spravil ja? Úplne som to ignoroval a vyhrieval sa v tvojej pozornosti bez toho, aby som ti dal niečo na oplátku... Je úplne prirodzené, že si hľadal uvoľnenie u niekoho, kto to bol ochotný ti ho poskytnúť.“ Severus, ktorý konečne pochopil, k čomu chlapec v zúfalstve dospel ho len zarazene pozoroval. Niečo podobné by nikdy neurobil a ranilo ho, že si to Harry o ňom čo i len myslel...na druhej strane jeho myšlienky pripisoval jeho súčasnému rozrušenému stavu. Už sa nadychoval, aby to Harrymu všetko vysvetlil, no ten sa znovu rozhovoril svojim zlomeným hlasom. „Kurva! Bojím sa niečoho tak prirodzeného. Neviem sa odvážiť k niečomu, po čom tak túžiš... po čom ja túžim... a to si hovorím Chrabromilčan! Nedivím sa ti, že si si niekoho našiel...ale prečo Charlie? Draco si to nezaslúži...“

Harry už nedopovedal, lebo Severus sa konečne odhodlal k činu. Kľakol si k zúfalému chlapcovi a zovrel ho v objatí. Pritisol si ho tesne k hrudi a tak mu zobral možnosť pokračovať v jeho reči. Zhlboka sa nadýchol aby sa upokojil a potom začal upokojujúcim hlasom šepkať do Harryho ucha. „Dobre ma počúvaj. Jediný po kom túžim si ty a nikdy, NIKDY, by som ťa nenahradil niekým iným. Rozumieš? Už som ti to raz povedal, ale zopakujem to ešte raz. Nič nie je tak ako to vyzerá. Áno, Charlie bol dnes u mňa a mohlo to vyzerať divno, ale mám na to jednoduché vysvetlenie. Takže teraz si vezmeš upokojujúci elixír a pôjdeš so mnou. U mňa si v sadneme a všetko si v pokoji vysvetlím.“ Ako to hovoril, uvoľnil postupne zovretie okolo Harryho a jednou rukou si z vrecka vytiahol zmenšenú fľaštičku elixíru.

Malý závan mágie a Harry už mal o pery pritisnutú fľaštičku a dolu hrdlom mu stekal chladivý elixír, ktorý so sebou prinášal pokoj. Ako napätie z jeho tela ustupovalo, začala ho premáhať únava. Ani si neuvedomil ako sa mu privreli viečka a hlava dopadla na profesorovu pevnú hruď.

Severus sledoval ako sa z mladíkovho tela stráca napätie. Keď sa o neho Harry oprel, pocítil vlnu úľavy. Harry je zrejme ochotný mu veriť. „Tak poď, ideme ku mne.“ Povedal tichým hlasom. Keď však neprichádzala žiadna reakcia, pozrel sa Harrymu do tváre a uvedomil si, že mladík zaspal. Trochu smutne sa pousmial a pre seba si zamrmlal: „No tak takto to nepôjde Harry. Z tohto rozhovoru sa tak jednoducho nevykrútiš.“ Opatrne si upravil jeho pozíciu a vzal ho do náručia. Mimovoľne si spomenul na list, v ktorom sa mu vyhrážal tým, že ak okamžite nepríde, ponesie ho cez celý hrad. Tak vidíš, aj tak si sa tomu nevyhol. Len okolnosti sú trošku iné. Pomyslel si smutne. Pre istotu použil kúzlo, ktoré ich spravilo dočasne neviditeľných a dúfal, že vydrží kým sa dostanú do jeho komnát.

***

Keď Harryho uložil na pohovku, požiadal svojho škriatka o silný čaj. Nalial si ho do šálky a pozorujúc Harryho ako spí z neho pomaly upíjal. Netešil sa na nadchádzajúci rozhovor, no vedel, že si musí s chlapcom veľa vecí vysvetliť. Jednak to čo sa stalo s Charliem ako aj Harryho hlúpi pocit, že je mu niečo dlžný... Všimol si ako sa Harryho viečka zachveli a za chvíľu na neho hľadel pár zmätených zelených očí. „Som rád, že si už hore. Pridaj sa ku mne na čaj a nechaj ma rozprávať. Potom môžem zodpovedať tvoje otázky, ak nejaké budeš mať.“ Chopil sa Severus slova skôr, ako si mladík uvedomil čo sa deje. A tak mu nezostalo nič iné, ako si sadnúť do druhého kresla po Severusovom boku a počúvať jeho vysvetlenie. Povedal mu o tom, ako Charlieho poranil drak a vďaka toxickým látkam na jeho tele sa zranenia nehojili. Vysvetlil, že sova ktorá mu prišla, doniesla Charlieho žiadosť o prípravu potrebných elixírov a následné ošetrenie.

„Takže, keď sme vás videli, tak si Charliemu práve doošetroval jeho zranenia?“ spýtal sa Harry pre istotu. „Presne tak.“ Potvrdil Severus a sledoval ako jeho mladý priateľ o všetkom uvažuje. Stuhol, keď sa opäť zatváril podozrievavo. „Nevravíš mi všetko Severus. Cítim to. Čo od teba chcel vtedy v tej reštaurácií? A ako to, že sa tak dobre poznáte? Navyše, mohol vyhľadať našu ošetrovateľku, aby mu pomohla z jeho zraneniami.“

„To je veľa otázok naraz a ja neviem či ti môžem odpovedať na všetky.“ Povedal Severus nerozhodne. „Ale s Charliem sa poznám už dlhé roky. Najprv to bol môj študent, no keď sa pridal k rádu začali sme spolupracovať. On mi dodával ingrediencie do elixírov, ktoré získal v rezervácií a ja som mu varil potrebné elixíry. Neskôr sa pridal k tej malej skupine ľudí, ktorú nazývam priateľmi. Za mnou prišiel z jednoduchého dôvodu. Nebolo to po prvý raz čo som ho ošetroval. Navyše, ak by išiel za Popy, tá by ho určite zdržala na ošetrovni niekoľko ďalších dní a to on rozhodne nechcel. Má ešte jednu záležitosť, ktorú by rád vybavil a potom sa musí vrátiť do práce...“ vysvetlil pokojne Severus a Harryho ho napäto počúval. Napriek tomu, že váhavo prikývol, stále nevyzeral úplne presvedčene. „A o čo išli v tej reštaurácií?“ naliehal ďalej.

Severus zostal dlhú dobu ticho, no keď si všimol mladíkov odhodlaný výraz, zhlboka si povzdychol a zodpovedal mu aj túto otázku. „Fajn, ale musíš mi prisľúbiť, že o tom z nikým nebudeš hovoriť. Rozumieš? Je to veľmi súkromná záležitosť, a je len na nich aby o tom hovorili...“ na chvíľu sa odmlčal aby si utriedil myšlienky a potom vyrovnaným hlasom pokračoval. „Charlie ma požiadal, aby som šiel k Luciusovi a v jeho mene sním vyjednával o svadbe s Dracom.“

„Čože?“ vyhŕkol Harry prekvapene. Chvíľu na neho neveriacky hľadel a potom sa ho zvedavo spýtal: „A prečo o to požiadal teba? Mohol ísť aj sám.“

„To iste mohol, no napriek tomu, že Charlie je iste pomerne dobre finančne založený a po vojne sa jeho rodina pýši lepším postavením s Malfoyovcami sa nemôže rovnať ani zďaleka. Rovnako netreba zabúdať na ten starý konflikt medzi Weasleyovcami a Malfoyovcami. Ja som slúžil ako akýsi prostredník. Poznám dobre obe strany, navyše som Dracov kmotor. Preto som bol ideálna možnosť. Lucius si vďaka tomu mohol byť istý, že jednám v Dracovom záujme.“

„Och. Netušil som, že sú svadby tak zložité.“ Vydýchol Harry prekvapene čím u Severusa vyvolal pobavený úsmev. „Väčšinou ani nie, no Malfoyovci sú tak povediac  špeciálny príklad. V ich rodine sú bežné dohodnuté sobáše takže som musel Luciusa presvedčiť, že je Charlie správna voľba.“

Harry si skúmavo prezeral Severusa a po tvári sa mu začal pomaly rozlievať šťastný úsmev. Vedel , že mu vravel pravdu a hanbil sa za to, ako hlúpo sa predtým zachoval. Toto uvedomeniu mu však neubralo nič na jeho radosti. Keď Severus videl, že sa Harry konečne usmieva, zaplavil ho pocit nesmiernej úľavy. Postavil sa a odišiel do kuchyne a vrátil sa s fľašou vína a dvoma pohármi. „Tak, ty môj žiarlivý chrabromilčan, myslíš že by sme si mohli pripiť na uzmierenie?“ mrkol na neho hravo.

Harry si od neho vďačne vzal podávaný pohár a pritiahol Severusa k sebe do kresla. Starší muž si sadol na opierku a zvedavo sledoval čo má jeho študent v pláne. Harry si voľnou rukou pritiahol jeho tvár a jemne ho pobozkal. „Ďakujem ti, že máš so mnou takú trpezlivosť.“ A vtisol mu ďalší bozk, ktorý sa rýchlo menil na vášnivú vojnu jazykov. Keď sa oddelili obaja lapali po dychu a vymieňali si šťastné úsmevy.

„Sedačka bude pohodlnejšia...“ povedal šepky Severus a hneď sa presunul. Harry ho nasledoval a sadol si k nemu čo najbližšie. Zdvihol svoj pohár a naznačil prípitok. Len čo vypil prvý dúšok, začalo sa mu telom šíriť vzrušenie. „Čo je to za víno?“ spýtal sa prekvapene.

„To ti tu nechal Charlie, vraj už budeš vedieť čo stým.“ Povedal mračiaci sa Severus.

„Och tak toto víno...“ vydýchol Harry a v očiach sa mu objavili šibalské iskričky. Upil si ďalší dúšok a odložil nedopitý pohár na stolík. Potom sa postavil a sadol si obkročmo na Severusa. Telo sa mu chvelo narastajúcim vzrušením a krv sa usídlila v jeho rozkroku. Tak ako dvojčatá sľúbili, neprišiel o svoju vôľu či rozum. Len vzrušenie ktoré cítil vždy, keď bol v Severusovej blízkosti sa predralo na povrch a kompletne pochovalo všetky jeho obavy. Trochu sa zahniezdil, aby našiel čo najlepšiu pozíciu a vďaka tomu sa obtrel o Severusovu erekciu. Starší muž iba zalapal po dychu. „Harry čo to robíš.“ Vydýchol prekvapene, pričom sa snažil udržať si kontrolu nad vlastným telom.

 „Len to, čo mi strach zabránil spraviť už dávno, to po čom túžim a o čom snívam už dlhé mesiace.“ Pošepol mu Harry do ucha a zmyselne ho hryzol. Druhý muž začal zrýchlene dýchať. „Harry, ne-musíme to robiť, ak nie si pripravený, nechcem aby si to robil len preto čo sa dnes stalo.“

Chrabromilčan sa od neho odtiahol a vyčítavo povedal: „Severus, radšej mlč, môžem ťa uistiť, že robím len to čo robiť chcem a nie, nikomu nič nedokazujem.“ S týmto vyhlásením sa mu dravo prisal na pery a zajal ich vo vášnivom bozku. Jednu ruku si zaplietol do dlhých čiernych vlasov a druhov začal putovať po hrudi zakrytej košeľou. Keď narazil na gombík stačil malý záchvev mágie a bol rozopnutý. Keď sa dostal až k lemu nohavíc, prerušil ich bozk a trochu sa odtiahol. Sťažka preglgol nad tým ako starší muž vyzeral. Tváre mierne sčervenané, v túžbou stmavnutých očiach výraz dravca, rozopnutá košeľa odhaľovala vypracovanú hruď. „Vyzeráš neskutočne sexy!“ povedal oceňujúco.

Trochu ustúpil a vyzývavo na neho mrkol predtým, ako zamieril do spálne. Severus zatajil dych, keď Harry otvoril dvere do spálne, no v okamihu keď za nimi zmizol na nič nečakal a vyštartoval za ním. Ešte sa nestihol dostať ani k posteli a Severus ho dohnal. Pritiahol si ho do náručia a prudko ho pobozkal. „Nezahrávaj sa so mnou.“ Zavrčal hlbokým hlasom a vyzliekol mu tričko, ktoré mal oblečené. Vzápätí si ho znovu pritiahol do náruče a vychutnával si dotyk Harryho rozpálenej kože na tej svojej. „Čo by si povedal na spoločnú sprchu?“ navrhol zrazu Snape a jeho vzrušenie bolo vyburcované už len pri predstave, ako kvapky vody stekajú po Harryho tele. Mladík omámene prikývol a nesledoval ho do kúpeľne. Starší muž už nehodlal zdržovať zdĺhavým vyzliekaním, zamumlal kúzlo a obaja stáli oproti sebe nahý. Harry bol na chvíľu prekvapený no rozpaky sa nedostavili. Namiesto toho si začal bez hanby obzerať telo svojho budúceho milenca a s fascináciu sa zdržal pri vzrušenom penise. „Neboj Harry, od dnes bude iba tvoj.“  Prisľúbil Severus s pobavením keď videl kam mladík uprel svoj pohľad. Vkročil do sprchy a pustil teplú vodu. Potom v pozvaní natiahol ruku a počkal na Harryho kým sa ku nemu pripojí. Nezaváhal a ihneď začal mydliť mladíkove telo. Dal si pritom záležať, aby sa čo najmenej zdržoval v intímnych partiách vďaka čomu Harry frustrovane stonal.

Severus sa cítil ako v raji už len vďaka tomu, že sa mohol voľne dotýkať svojho chrabromilčana. O to väčšie bolo potešenie, keď sa Harry chopil iniciatívy a začal mu oplácať jeho starostlivosť. Na rozdiel od neho sa mladík nevyhýbal jeho vzrušenému mužstvu, vďaka čomu z neho mámil slastné stony. Severus cítil, že sa pomaly blíži k vrcholu a tak so sebazaprením chytil Harryho ruku aby ho zastavil. „Počkaj, myslím že je čas aby sme sa presunuli do spálne.“ Povedal zadýchane a vypol tečúcu vodu. Rýchle kúzlo a obaja boli suchý. Severus odviedol Harryho z kúpeľne a zvalil ho na posteľ.

Chvíľu ho túžobne pozoroval, ako tam nahý a vzrušený leží v JEHO posteli. Potom sa na neho vrhol s dravčím úsmevom. Dráždil jeho telo jemnými dotykmi, vášnivými uhryznutiami ktoré vzápätí odškodnil nežnými bozkami. Harry sa nezmohol na viac ako slastné stony a plne sa oddával skúseným dotykom svojho milenca. Dych sa mu zadrhol v hrdle keď sa Severus pomalou cestou presunul z jeho krku, cez hruď na brucho až sa zastavil pri rozkroku. Keď Harry pozoroval Severusa, ako jemne olizol špičku jeho žaluďu, zadrhol sa mu v hrdle dych. Ten pocit bol neopísateľný, no na neho najviac zapôsobil uprený Severusov pohľad ktorým ho prepaľoval. Bez toho, aby prerušil očný kontakt otvoril ústa a pohltil špičku Harryho penisu. Mladík bezmocne vykríkol pod náporom zatiaľ nepoznaných pocitov a vyrazil panvou nahor. Severus, ktorý podobnú reakciu očakával ho pridržal a ukončil jeho trápenie keď do úst vzal celú dĺžku Harryho penisu.

Harry sa natoľko sústredil na slastné pocity, ktoré mu spôsobili Severusové talentované ústa, že si ani nevšimol ako si jeho milenec privolal nádobku s olejovitou látkou v ktorej si navlhčil prsty. Trochu sa zavrtel na svojom mieste medzi jeho nohami. Donútil ho tým nohy viac roztiahnuť a umožnil mu lepší prístup. Opatrne obkrúžil jedným prstom jeho vstup, ale nikam sa neponáhľal lebo si uvedomoval, že to bude pre Harryho po prvý krát. Prvý prst ktorý do neho vnikol si ani nevšimol. Keď sa k prvému prstu pridal druhý, Harry sa trochu napol z toho nezvyklého a nie úplne pohodlného pocitu naplnenia.  Severus však bol trpezlivý a nepríjemné pocity boli čoskoro vystriedané slastnými pocitmi. Akonáhle sa končekmi prsta obtrel o Harryho prostatu, vybuchli mu pred očami hviezdičky. Príval pocitov už bol na Harryho veľa a v tom okamihu sa s hlasitým výkrikom urobil.

Severus vďačne prijal všetko, čo mu Harry vystriekal do úst a nenechal premárniť ani kvapku. Nechal z úst vykĺznuť povädnutý penis a trochu sa odtiahol. „V poriadku?“ spýtal sa zachrípnuto. Harry ťažko vydychoval prežitý orgazmus a len s ťažkosťou rozlepil zavreté viečka. Miesto odpovede sa mu zahľadel do očí a prikázal: „Pobozkaj ma!“ Severus to nepotreboval počuť dva krát a okamžite zajal tie lákavé ústa. Harry mohol zo Severusových bozkov cítiť sám seba a tá myšlienka mu prišla podivne vzrušujúca. Jeho erekcia sa s každým bozkov staršieho muža prebúdzala stále viac k životu. Keď ucítil ako sa prsty v ňom znovu pohli, odtiahol sa od Severusa a šepol: „Prosím, už si ma vezmi. Chcem ti konečne patriť.“

To vyhlásenie zapôsobilo na profesora ako elixír túžby. Z hrdla sa mu vydralo zavrčanie za ktoré by sa nehanbilo žiadne divoké zviera a erekcia ktorú doteraz ignoroval bolestivo pulzovala. Odtiahol sa od Harryho a vytiahol z neho prsty aby ich mohol nahradiť svojim vzrušeným prirodzením. Rýchlo si ho potrel bohatou vrstvou lubrikantu a vyložil si mladíkove svalnaté nohy na plecia. Nasmeroval svoju špičku k Harryho vchodu a zahľadel sa mu do očí. Videl iba rovnakú túžbu po spojení ako cítil sám. Viac nečakal a jemne zatlačil a hľadal v mladíkovej tvári jediný náznak nepohodlia. Keď Harry bolestne zaúpel, Severus sa okamžite zastavil. Sklonil sa a začal bozkávať milencovu čeľusť, presunul sa na krk kde si ho poznačil niekoľkými majetníckymi značkami a medzitým sa pomaly zasúval hlbšie. „V poriadku?“ Spýtal sa opäť Severus, keď sa zasunul až po koreň. Napriek tomu, že mu z tej tesnosti vrela krv v žilách, musel sa uistiť že je Harry v poriadku. „Merlin, nie! Nie, kým sa nepohneš.“

Myseľ staršieho muža bola omámená. Vzdychy jeho chrabromilčana, opojná vôňa milovania ktorá bola cítiť všade v miestnosti, chuť Harryho kože... to všetko burcovalo jeho vzrušenie na maximum. Jeho pohyby boli stále rýchlejšie a cítil, že sa neodmysliteľne blíži k vrcholu. Preto uchopil Harryho penis a začal ho spracovávať v rytme vlastných prírazov. Netrvalo to dlho a telá oboch mužov sa napli v slastnom kŕči a z hrdiel im unikli výkriky keď zároveň dosiahli orgazmu. Severus sa vyčerpane zvalil na Harryho a snažil sa lapiť dych. Opatrne sa z neho vytiahol a pregúľal sa nabok aby mu umožnil dýchať. Vzápätí si ho pritiahol do objatia a zaboril hlavu do jeho rozcuchaných vlasov. Zhlboka sa nadýchol a užíval si pocity ktoré ho napĺňali. Cítil sa unavený, uspokojený, šťastný. Šťastný a milovaný uvedomil si keď sa pozeral na spiaceho mladíka stúleného po svojom boku. Predtým ako ich oboch zakryl oboch ich očistil a potom nechal klesnúť aj vlastné viečka.