Harry Potter Slash poviedky

Harry sa vypotácal von z krbu a keby nebolo Dracovej pohotovej rekcie, pravdepodobne by spadol na zem. Takto sa len sťažka oprel o kamaráta, ktorý ho starostlivo podopieral. „Vďaka,“ pousmial sa chabo, „som skutočne vďačný, že sa tu pred tebou nemusím váľať po zemi.“

„Och, to bola moja povinnosť džentlmena,“ povedal strojene Draco, potom však zvážnel. „A teraz vážne.... Harry si v poriadku?“

„Iste, to nič nie je. Jednoducho som ešte trochu slabý, moja mágia sa obnovuje len pozvoľna... pripočítaj k tomu môj vrodený cit pre prepravu letaxom... Ako vravím som v poriadku.“ Uisťoval ho horlivo a na dôkaz svojich slov od neho po odstúpil.  Potom sa po prvý raz rozhliadol po miestnosti. Vstupná sála bola obrovská a honosne vyzdobená. Harry sa zatváril prekvapene keď sa obzeral vôkol seba.

„Tak, čo hovoríš Harry?“ zaujímal sa Draco a pri pohľade na svoj domov sa právom tváril hrdo.

„No... je to tu skutočne pekné...“ uznal Harry.

„A prečo znieš tak prekvapene?“

„Ehm... už som tu raz bol, ak si spomínaš...“ zamumlal Harry a pri spomienke ako ho tu počas vojny držali sa striasol odporom, „... a vtedy to tu ani zďaleka nevyzeralo tak príjemne ako teraz.“

Draco bol rovnako zachmúrený. Nerád spomínal na temné časy a to čo so sebou priniesli. „Máš pravdu. Vtedy to tu bolo veľmi... neosobné. Museli sme sa prispôsobiť pobytu Temného pána na tomto mieste... Popravde som to tu vtedy neznášal, už to nebol domov. To sa však zmenilo veľmi skoro po jeho páde... Keď bol otec v Azkabane, matka sa potrebovala nejako zabaviť a tak sa vrhla do organizovania rekonštrukcie nášho sídla. Vrátila mu jeho pôvodnú atmosféru.“

„Prepych a elegancia. Myslím, že to sídlo sa k vašej rodine skvele hodí.“ Usmial sa Harry uznanlivo.

„Och to bolo pekne povedané!“ ozval sa znenazdania ženský hlas prichádzajúci od schodiska.

„Matka!“ zvolal Draco nadšene, keď začul jej hlas. „Myslel som si, že s otcom ešte budete vo Francúzsku. Mali ste sa predsa vrátiť až v nedeľu večer.“

„Čo by sme to boli za hostiteľov, keby sme osobne neuvítali svoju návštevu? Navyše tak vzácnu...“ zasmiala sa zvonivo a objala svojho syna, ktorý medzičasom prišiel za ňou. Pred tým ako ho úplne pustila, podržala si ho na dĺžku paží od tela a pozorne si ho prezrela. „Vyzeráš šťastne.“ Skonštatovala. „To aj som,“ prikývol Draco a galantne jej ponúkol rameno. Narcissa sa ho chytila a nechala sa odviesť dole schodmi až k čakajúcemu Harrymu.

„Je to trochu zvláštne, ale vás dvoch ešte nikdy nikto oficiálne nepredstavil,“ chopil sa slova Draco, „takže, matka, dovoľ aby som ti predstavil môjho kamaráta a záchrancu kúzelníckeho sveta Harryho Pottera. Harry, predstavujem ti moju matku, Lady Malfoyovú rodenú Blackovú.“  Predstavil ich Draco oficiálnym tónom. Harry jemne uchopil ruku, ktorú mu podávala Narcissa, uklonil sa a na jej chrbát naznačil bozk. „Lady Malfoyová, je mi cťou, že Vás spoznávam.“

„Ale nie, to mne je cťou spoznať tak galantného a slávneho mladíka,“ povedala jemne zapýrená Narcissa.

„A mňa zas teší vidieť, že v tej škole ešte stále učia žiakov dobrému vychovaniu.“ Zaznel od dverí povýšenecký hlas hlavy rodiny.

„Otec! Pán Malfoy!“ zaznelo súčasne od Harryho aj Draca, ktorý jeho príchod vôbec nezaregistrovali.

„Och Miláčik, už si tu! Nikdy si mi neprezradil, že pán Potter je tak pekný a galantný mládenec!“  zvolala hrane ublíženým tónom Narcissa a vydala sa svojmu manželovi naproti. Vtisla mu na tvár cudný bozk, ktorý jej okamžite oplatil, no potom sa pomalým krokom vydal k Harrymu, ktorý stále stál pri schodisku po Dracovom boku. „Odpusťte mi prosím moje zdržanie. Pracovné povinnosti, viete. Som rád, že sa opäť stretávame pán Potter.“ Lucius sebavedomo uchopil ruku, ktorú mu Harry váhavo podával.  No namiesto toho aby mu ňou potriasol, pritiahol si ho k telu a pobozkal ho na obe líca. V okamihu keď sa od neho vyplašený a zahanbený Harry odťahoval čo najďalej, ozvali sa Malfoyovským sídlom dva výkriky. Dracovo zdesené a Narcissino pohoršené. Lucius však akoby vôbec nevnímal rozruch, ktorý svojim konaním vyvolal, pokračoval nenútene vo svojej reči. „A je mi veľkou cťou, že vás môžem uvítať v našom skromnom dome. Cíťte sa tu, prosím, ako doma.“

Harry trochu neprítomne prikývol a ďalej zahanbene pozeral raz na Luciusa potom na Narcissu a občas do tohto vzorca pridal aj rýchli zdesený pohľad na Draca. Práve jemu sa ho nakoniec uľútostilo a tak mu povedal: „Poď Harry, ukážem ti izbu a poverím niektorého zo škriatkov aby ti pomohol vybaliť. Potom ti ukážem sídlo.“ A už ho viedol hore schodmi, ktorými len pred niekoľkými minútami zišla dole Narcissa. Už bol navrchu, keď sa otočil dole, kde pod schodiskom vedľa seba stáli jeho rodičia. Obaja sa tvárili pobavene, len Narcissa sa to snažila skryť. „Viete, aspoň teraz ste si to mohli odpustiť... obaja. Vydesili ste ho, len čo tu prišiel. No Harry tu na rozdiel od väčšiny bude s vami aj naďalej bývať...“ povedal im karhavým tónom, no ani on nemohol potlačiť pobavený úškrn, ktorý sa mu dral na tvár. Potom chytil nechápavo sa tváriaceho Harryho za ruku a odtiahol ho do izby ktorá mala byť v najbližšej budúcnosti jeho.

„Ja- nechápem čo to bolo.. ja medzi mnou a tvojim otcom nič...“ spustil Harry ihneď po tom, ako sa za nimi zavreli dvere na izbe no bol prerušený Dracovým výbuchom smiechu. „Čo. Čo sa deje? Ja- bál som sa, že budeš zúriť, prípadne ma vyhodíte alebo...“ no opäť bol prerušený.

„Merlin Harry, toto mi nerob. Takéto výbuchy smiechu sa k Malfoyovi vôbec nehodia... Z rodičov si nič nerob, to ti vysvetlím... mňa zaujíma... čo si myslíš o izbe?“ vyzvedal Draco dychtivo.

Harry sa rozhliadol po miestnosti. Bola to menšia, útulne zariadená obývacia izba ktorej dominoval krb. Pred ním bola umiestnená pohovka s kreslami a menší konferenčný stôl. Z izby viedli dvere do dvoch ďalších miestností. Jedny ako zistil viedli do útulnej pracovne, v ktorej bol pracovný stôl a pohodlné kreslo. Steny lemovali poličky na knihy. Niektoré boli plné, iné ešte bolo treba zaplniť. Za druhými dvermi bola spálňa. Harryho ako prvé ochromilo okno, ktoré zaberalo celú jednu stenu. Keď ku nemu prišiel, mohol si vychutnať pohľad na rozľahlé záhrady obklopujúce Malfoyovské sídlo. Cez okno presvitali lúče ranného slnka a dopadali na obrovskú posteľ, do ktorej by sa pohodlne zmestili najmenej traja ľudia. Mimo postele bola pod oknom umiestnená menšia pohovka, na ktorej sa práve rozvaľoval Draco. Oproti posteli bola umiestnená starodávne vyzerajúca skriňa, pred ktorou už boli položené jeho kufre čakajúce na vybalenie. Taktiež tam boli dvere, za ktorými sa ukrývala luxusná kúpeľňa. Pri pohľade na bazén zabudovaný do zeme si spomenul na  tú prefektskú v Rokforte. Keď sa potom vrátil do spálne a zvalil sa na posteľ, nevychádzal z úžasu.

„Je to tu... nádherné. Vyzerá to skôr ako samostatný byt, nie ako jedna z izieb...Ja nenachádzam slov,“ priznal bez rozpakov.

 „A presne to mi ako odpoveď stačí. Ale aby som ťa uistil, nie všetky izby u nás sú tak luxusné. Je to náš najlepší hosťovský apartmán... si jeho prvý užívateľ.“ Zasmial sa Draco zatiaľ čo si vychutnával užasnutý výraz na Harryho tvári.

„Draco... čo to bolo s tvojim otcom?“ spýtal sa Harry znenazdania na vec čo ho po celý čas trápila. Nechcel sa s nikým dostať do problémov. Jeho otázka však vyvolala ďalší pobavený úsmev u Draca. „Prepáč, mal som ťa varovať, ale akosi som nepredpokladal, že to rodičov ešte baví... Urob si pohodlie a ja ti to vysvetlím.“ Počkal kým sa Harry pohodlne rozvalí na posteli, sám sa lepšie uvelebil na pohovke a pustil sa do rozprávania. „Je to všetko hra medzi mojím otcom a matkou. Začalo sa to už dávno, ešte predtým ako Temný pán opäť povstal. Konal sa akýsi večierok, už si to poriadne nepamätám. Len viem ,že otec sa po celý čas venoval svojim obchodným partnerom a matku si nevšímal. Tá sa nahnevala a v snahe upútať otcovu pozornosť, začala okato flirtovať s hosťami. Fungovalo to perfektne. Hneď ako si to otec všimol už sa od matky nevzdialil, avšak... odštartovalo to medzi nimi akési súperenie. Pri každej možnej príležitosti sa začali provokovať. Aj vďaka tomu vzniklo to množstvo rečí o tom, koľko má matka milencov a otec mileniek. Dokonca sa rozkríklo, že otec sám dáva prednosť mužom. To síce nie je pravda ale otca to pobavilo a tak začal na verejnosti flirtovať aj s mužmi. Nikdy to nezašlo ďalej... časom sa z toho stalo niečo ako...“ Draco sa odmlčal a jemne zružovel, „niečo ako ich... predohra. Na verejnosti sa provokovali o to vášnivejšie sa potom „uzmierovali“. Ver mi, keď sme sa vracali z nejakých spoločenských večierkov, jediné po čom som túžil, bolo dostať sa od nik čo najskôr.. Predsa, sú veci pri ktorých by deti svojich rodičov vidieť nemali...“ tu sa Draco musel odmlčať, pretože Harry vyprskol smiechom a nie a nie sa upokojiť.

„To- to myslíš... vážne?“ dostal zo seba s ťažkosťami.

„žiaľ,“ prikývol Draco, „avšak myslel som si, že ich to už prešlo... Ako vidím, tak som sa mýlil. Vieš Harry, začínam ťa trošku ľutovať. Je dosť možné, že rodičia sa budú pretekať o tvoju pozornosť. Najme otec vyzeral, že ho tvoja reakcia náramne pobavila.“ Vysvetli Draco a tváril sa pri tom súcitne. Harry mu to však neveril, pretože mu neustále mykalo kútikom úst. „Ale, je to neškodné však?“ uisťoval sa trošku nervózne Harry.

 „Samozrejme, nemusíš sa ničoho báť. Vieš, ono je to možno prekvapujúce, ale rodičia sa majú radi, hoci na verejnosti to veľmi neukazujú. Ale nechajme už túto tému... čo by si chcel robiť teraz? Môžem ti to tu ukázať...alebo by sme mohli požiadať škriatka aby nám doniesol niečo pod zub, keďže raňajky sme vynechali...“ navrhol Draco a s očakávaním sa pozrel na Harryho. Ten mu trochu neisto prikývol a tak zavolal škriatka a prikázal mu priniesť raňajky. Dobu kým im škriatok prinesie raňajky využili na to, aby pripravili pre Koral pohodlný domov. Harry, ktorý zatiaľ potreboval šetriť svoju mágiu dával Dracovi inštrukcie, a ten premenil niekoľko bŕk tak, aby splnil jeho predstavy. Potom sa už mohli vrhnúť do jedla, ktoré im škriatok priniesol do obývacej izby.

„Môže vám Tuffy ešte s niečím pomôcť, pán Malfoy?“ spýtal sa úctivo škriatok, ktorý sa zjavil aby odniesol zbytok jedla. „Nie, to je všetko. Môžeš ísť.“ Odmávol ho Draco. Škriatok však zostal neisto postávať na mieste. „Áno? Ešte niečo?“ spýtal sa bez záujmu. „Áno pane. Tuffy má povedať pánovi Dracovi, aby išiel za pánom Malfoyom až doraňajkuje, pane.“ Podal mu svoj odkaz a s puknutím zmizol.

„Ja, budem musieť ísť, nevadí ti to? Tú prehliadku zrejme budeme musieť o chvíľu odložiť.“ Zahundral nespokojne Draco a vrhol po Harrym ospravedlňujúci pohľad.

„Nie, to je v poriadku. Aj tak by som si radšej na chvíľku oddýchol... Ja necítim sa ešte najlepšie a v noci som toho veľmi veľa nenaspal... Máš nejakú predstavu o tom, čo by mohol chcieť tvoj otec?“ spýtal sa Harry trochu neisto. Napadlo ho totiž, že si Lucius svoju ponuku o ubytovaní rozmyslel. Draco jeho myšlienky zrejme odhadol. Upokojujúco ho stisol za rameno a povedal: „Neviem to s istotou, ale môžeš byť pokojný... Malfoy svoje slovo dodrží. Ale mám istý typ. Odkedy som sa zasnúbil s Charliem, ešte sme nemali možnosť osobne sa pozhovárať... A určite sa bude chcieť uistiť, či ťa príliš nevydesil... takže sa neznepokojuj, ľahni si a odpočívaj. Ak by si čokoľvek potreboval, zavolaj na Tuffyho, bude tu aby ti pomohol. Potom sa s ním Draco rozlúčil a odišiel do otcovej pracovne.

***

Keď Draco otvoril dvere do otcovej pracovne, v duchu okamžite oľutoval, že to vôbec urobil. Vstúpil dnu a trochu si odkašľal napriek tomu, že mal nutkanie vziať nohy na ramená a tváriť sa, že sa nič nestalo. Za pracovným stolom totiž sedel Lucius a na ňom bola usadená Narcissa. Vášnivo sa bozkávali a Draco si nechcel ani na sekundu predstaviť, ako by ich našiel, keby prišiel o pár minút neskôr.

„Ehm...na čo ste ma volali?“ spýtal sa ich trochu nervózne, „môžem vás oboch uistiť, že niektoré veci skutočne vidieť nemusím... Vlastne si veľmi prajem ich nikdy nevidieť...“

„Á Draco, už si tu. Nečakal som, že prídeš tak skoro.“ Zobral ho na vedomie Lucius, pričom sa tváril akoby sa nič nestalo. „Ach Draco, zlatko... tak ja už pôjdem.“ Ozvala sa pre zmenu Narcissa, ktorá sa medzičasom upravila. Manželovi venovala posledný, teraz už cudný bozk, usmiala sa na Draca a odišla z pracovne.

„Tak sa teda posaď a rozprávaj, ako sa máš? Je to už dlho čo sme sa videli naposledy.“ Vyzval Lucius svojho syna.

„Som šťastný ako nikdy. V škole som sa nikdy necítil tak dobre, za čo vďačím najme Harrymu. Ale predovšetkým... by som sa mal poďakovať tebe za to, že si súhlasil s tým aby som sa oženil s Charliem. On je pre mňa ten pravý, napriek tomu, že nemá až tak veľa peňazí ako my. Som rád, že si ho hneď nezavrhol.“

„No, za to by si mal skôr poďakovať Severusovi... a keď sme už pri ňom... čo to ten starý netopier zas vyviedol?“ spýtal sa Lucius s povzdychom.

„Ťažko povedať... spanikáril, nezvládol situáciu, nemal dostatok času aby sa vyrovnal s tým, že bude otcom... neviem čo z toho. Možno všetko. Ale viem s istotou, že to posral. Myslím, že ho v škole čaká pár nepekných mesiacov... A to nie len od riaditeľky alebo madam Pomfreyovej. Vieš za iných okolností by som ho možno aj ľutoval, verím, že keby má viac času sa s tým zmieriť, nič z toho by sa nestalo, ale... on ublížil Harrymu a ten si už toho vytrpel dosť... Ja nie som si istý, či sa z toho čo sa stalo, niekedy spamätá.“ Vysvetlil mu Draco smutne. „Vieš, bojím sa, aby neprestal dôverovať ľuďom. Aby sa nebál mať niekoho rád... a ty s matkou zatiaľ veľmi nepomáhate! Čo to bolo za divadlo keď sme prišli?“

„Že nepomáhame? Ja si to nemyslím.... Videl si aký bol strápený keď ste prišli? Jednoducho som mu dal niečo iné, nad čím môže premýšľať,“ vyhlásil Lucius sebavedome. „Ako to nakoniec zobral?“

„Prekvapivo dobre. Tá historka o tom, ako to všetko vlastne začalo ho úprimne pobavila. Len to prosím veľmi nepreháňaj.“ Naliehal na neho Draco.

„Som rád, že som ho príliš nevyplašil, ale... nechajme to tak. Teraz by ma zaujímalo, či vieš niečo o tom, aké má Harry plány do budúcna? Čo by chcel robiť, kde bude bývať..“

„Hmm, nie presne. Viem určite, že plánuje zrekonštruovať dom v Godrikovej úžľabine. Tiež sa už pustil do menšej prestavby domu na Grimmauldovom námestí. Ale nemyslím si, že by sa usadil v ktoromkoľvek z týchto domov... Ako ho poznám, bude chcieť vychovávať deti niekde v ústraní, bokom od otravný novinárov a bokom od...Severusa.“ zhrnul Draco to, čo sa dozvedel od Harryho.

„Fajn, porozmýšľam o tom ako by som mu mohol pomôcť... Nejaké ďalšie nápady?“

„No Harrymu sa páčilo, ako matka zariadila naše sídlo, možno by mu mohla pomôcť? Verím, že by ho dokázala skvele rozptýliť... a ty by si ho možno mohol zasvätiť do toho, ako sa má správať hlava rodiny. Predsa, je teraz hlavou dvoch veľkých rodov a zatiaľ ho to nemal kto naučiť. Čo myslíš otec?“ navrhol mu Draco. A po krátkom uvažovaní ešte dodal: „A pár prednášok o správe majetku. Mohol by si s ním ísť ku škriatkom a skontrolovať celý jeho majetok. Mám taký pocit, že sa oň nikdy nezaujímal a pravdepodobne netuší, že vlastní aj niečo iné ako svoj trezor so študijným fondom a tie dva domy. “

Popravde už dávnejšie uvažoval o tom, že by mal Harryho niekto naučiť, ako sa starať o majetky a podobné veci, ktoré sa čistokrvné deti učia už od malička...

***

„Ahoj Draco čo tu robíš?“ spýtal sa Harry prekvapene, keď uvidel svojho priateľa. Už skoro mesiac býval na Manore. Ak sa neučil na záverečné skúšky, trávil svoj čas s Luciusom alebo Narcissou. Lucius ho učil spravovať financie a pomáhal mu vytvoriť návrh na dom, ktorý chcel postaviť v Godrikovej úžľabine. Narcissa sa zas vrhla do prerábania domu na Grimmauldovom námestí. Harry ho ešte nevidel, pretože ho tam nechcela pustiť. Len občas sa ho pýtala na to, ktorú farbu preferuje, alebo čo by v dome chcel mať. Za ten čas si už dokonca zvykol aj na to, že sním Lucius občas flirtuje, najme keď je v blízkosti aj Narcissa.

„Rozhodol som sa, že ťa trochu prekvapím.“ Uškrnul sa Draco a vytrhol tak Harryho z jeho zamyslenia. „No to je super, ale ja teraz nemám veľa času, ako iste vieš. Už čoskoro by mali prísť skúšajúci aby som mohol zložiť MLOKy. Už je na čase, pretože dieťa si nárokuje veľkú časť mojej mágie a tak je pre mňa kúzlenie čím ďalej tým viac náročné...“ posťažoval sa trochu Harry.

„Chudáčik,“ uťahoval si z neho Draco. „No tak ak tie skúšky nespravíš, skúsim nám zachrániť reputáciu. Presvedčil som otca, že chcem skladať skúšky spolu s tebou. Už je to zariadené. Do školy sa už vracať nebudem.“ Prezradil nadšene blondiak svojej prítomnosti.

„Skutočne? To je super. Ale prečo si sa tak rozhodol? Ty máš na všetko nejaký dôvod.“

„Po tvojom odchode to je v škole nejaké divné. Ani obvyklé hádky medzi Chrabromilom a Slizolínom už nie sú čo boli. A navyše... Severus sa na teba stále vypytuje a ja už skoro nemám silu mu zatĺkať-“ tu sa trochu zarazil a previnilo sa pozrel na Harryho. Ten stuhol v okamihu keď počul meno muža ktorého miloval a ktorý mu tak ublížil. Napäto prikývol akože to chápe a že je všetko v pohode. Draco si v duchu nadával do hlupákov. Dobre vedel, že Severus je u Harryho citlivá téma. Hoci sa tvári, že už je to všetko za ním, všetkým bolo jasné, že to nie je pravda. Preto ho rýchlo objal okolo ramien a sprisahanecky sa ku nemu naklonil. Dúfal, že informácia, ktorú mu chce prezradiť ho vytrhne z chmúrnych myšlienok. „Vieš bavil som sa s Charliem o tom, že aj mne by sa páčilo mať dieťa... vieš aby mohli naše deti chodiť do jedného ročníka. Lenže to by sme si museli trochu pohnúť, pretože ty už máš náskok. Ale Charlie povedal, že sa o žiadne dieťa nebudeme pokúšať pred svadbou. A otec povedal, že pred absolvovaním školy žiadna svadba nebude!“

Harry na neho prekvapene pozrel. Na tvári sa mu objavil obrovský úsmev. „To je ťah hodný Slizolínčana!“ zvolal nadšene. „V tom prípade dúfam, že ma aspoň pozveš na svadbu.“

„Nepochybuj... ja dúfa som totiž, že by si mi išiel za svedka.“ Dostal zo seba Draco s očakávaním. „Rád,“ prijal Harry dojato. „Tak to aby si sa snažil, nie že tie skúšky nespravíš!“

***

„Draco! Hovoril si, že nepríde!“ skríkol Harry rozrušene.

„Ale ja som neklamal, keď som ho bol pozvať na svadbu, tak skutočne povedal, že o žiadnu pozvánku nestojí, pretože sa žiadnej svadby nezúčastní. Ako som mal teda vedieť, že sa napriek tomu dostaví? Na druhú stranu, som skutočne rád, že prišiel. Uvedom si, že je to môj krstný otec a napriek tomu, čo urobil tebe, ja ho mám rád.“

„Viem, prepáš. Máš samozrejme pravdu. Len, len ma to prekvapilo, nečakal som, že ho tam uvidím, nebol som na to pripravený...“ zašepkal Harry sa zrútil sa na zem. „Keď som ho tam uvidel, bolo to hrozné. Bol som rád, že ho vidím to nepopieram. On, neskutočne mi chýba... Dokonca som rozmýšľal, že možno.... možno by som sa sním skúsil pozhovárať. Ale potom si ma všimol a keď sa za mnou rozbehol, zaliala ma panika. Spomenul som si na tie okamihy na ošetrovni,“  pri tej spomienke sa rukou dotkol mierne vypuklého brucha, ktoré však pod jeho slávnostným habitom nebolo vidieť. „.... ja sa mu jednoducho nedokázal pozrieť do očí. Jednoducho som sa bál... musel som utiecť.“

„Harry... nemusíš mi nič vysvetľovať. Poď, Severus už odišiel, myslím že ťa tu tiež nečakal.“ To ako sklamane sa tváril, keď pred ním Harry odišiel radšej nespomenul. Nechcel svojmu kamarátovi pridávať ďalšie starosti. „Takže ak si odišiel iba preto, aby si sa nemusel stretnúť so Sevom, môžeme sa pokojne vrátiť bez obáv z toho, že by si na neho niekde narazil.“ Draco nečakal na to, kým sa Harry rozhodne. Opatrne ho objal okolo pasu, aby mu doprial oporu ktorú bude potrebovať po premiestnení. Následne sa s tichým puf premiestnil preč z terasy na ktorej sa nachádzali. Ani jeden si nevšimli postavu, ktorá sa po celý čas skrývala v tieňoch a počúvala ich rozhovor.

***

„Charlie? Draco? Je tu niekto!?“ zvolal Harry len čo sa vypotácal von z krbu. Kým čakal na niekoho, kto ho príde privítať, zvedavo sa rozhliadal po dome. Od ich svadby už ubehlo niekoľko mesiacov, no dom dokončili len pred nedávnom. Harry u nich doma ešte nebol. Nie že by ho nevolali, ale on už bol v pokročilom štádiu tehotenstva a cestovanie mu príliš neprospievalo. Dnes však potreboval rozptýlenie. Učenia už mal po krk, pretože hneď po úspešnom zložení záverečných skúšok začal s teoretickým štúdium liečiteľstva. Napriek tomu, že Lucius ho zasvätil do správy majetku- ktorého ako zistil mal hojne- nechcel sa vzdať svojho sna. Dnes však na štúdium nemal náladu. Od rána bol nervózny, hoci sám nevedel prečo. A tak sa rozhodol prijať Dracovo pozvanie.

„Harry, som rád že ťa tu vidím. Hoci, úprimne som ťa nečakal. No nestoj tam tak a poď sa posadiť.“ Privítal ho blondiak s úsmevom. Obaja sa pohodlne usadili v kreslách a pustili sa do priateľského rozhovoru. Čas im rýchlo ubiehal a Harry si užasnuto uvedomil, že už sa zvečerieva.

„Kde máš Charlieho? Už je skoro tma a ešte som ho tu nevidel,“ zaujímal sa Harry, keď si uvedomil, že druhý muž sa tu po celý čas neukázal.

„Predpokladám, že sú zasa niekde s otcom. Je až podivuhodné, ako dobre spolu tí dvaja vychádzajú.“ Vysvetlil Draco a pri tom sa tváril trochu neveriacky.

„Máš pre to nejaké vysvetlenie? Ešte pred svadbou si takmer nevedeli prísť na meno, znášali sa iba kvôli tebe. Čo tá zmena?“ chcel ihneď vedieť Harry, pre ktorého to bola tiež záhada.

„Nie som si tým úplne istý... avšak mám jednu teóriu. Otec raz počul Charlieho, keď mi hovoril o tom, ako sa v rezervácií budú liahnuť mladé Britského šupináča.“ Keď si všimol Harryho nechápavý výraz pustil sa do vysvetľovania: „Je to celkom rarita, pretože tomuto druhu hrozilo dlhé roky vyhynutie. Kedysi to bol jeden z najrozšírenejších druhov tu v Británii. Vďaka ich menšiemu vzrastu a pokojnej povahe sa stal najobľúbenejším domácim maznáčikom bohatých kúzelníckych rodín. Žiaľ, rozmohol sa aj obchod s jeho kožou a tak začali vznikať farmy, kde tieto draky chovali len preto, aby ich potom čo dospejú zabíjali. Časom to vyústilo k tomu, že bol chov drakov vyhlásený za ilegálny. To už však bolo len pár posledných jedincov tohto druhu. Len v posledných rokoch sa ich populácia začína pozvoľna obnovovať, ale stále je to kritické.“

Harry jeho výklad zaujato počúval. Nikdy ho neprestalo prekvapovať, čo všetko mu o svete kúzelníkov uniká. „To som netušil. A nebol ich chov nebezpečný? Predsa len, sú to draky.“

„Úplne bez rizika to asi nebolo, ale žiadne reálne nebezpečenstvo pri ich chove nehrozilo. Sú vraj veľmi mierumilovný. Aj preto zrejme takmer vyhynuli. Nedokázali sa brániť. A rovnaké nebezpečenstvo im hrozí aj teraz. Nie od kúzelníkov, ale od ostatných drakov v rezervácií. Preto sa Charlie snaží nájsť pre mláďatá, ktoré sa pred pár dnami vyliahli vhodný domov. A ja podozrievam otca z toho, že chce presvedčiť Charlieho aby mu jedno z tých dráčat zveril. Môj pradedo jedného draka choval predtým ako to bolo zakázané. Keď bol otec malý, veľmi si ho obľúbil. Potom však prišiel zákaz chovu a draka museli pustiť na slobodu. Otca to ranilo, no nevzdal sa sna, že by aj on raz choval draka...“

„Myslíš, že sa mu podarí Charlieho presvedčiť?“ spýtal sa Harry s úsmevom. Myšlienka na dvoch fanatikov pri ohrade s drakom ho nesmierne pobavila.

„Osobne si myslím, že sa mu to už podarilo. Neverím tomu, že by sa Charlie nechytil príležitosti mať draka čo najbližšie pri sebe. Hlavne po tom čo som ho donútil vzdať sa práce v rezervácií ihneď po tom, čo sa narodí Scorpius.“

„A nemáš z toho strach? Drak v blízkosti malého dieťaťa...“

„Možno trochu,“ priznal Draco. „Ale radšej ho uvidím v blízkosti draka, ktorého poznám a od ktorého mu nehrozí veľké nebezpečenstvo, ako by som ho mal nechať ísť do rezervácie medzi divokých drakov. A môžeš si byť istý, že by sa to stalo. Predsa len, jeho otec a aj starý otec sú fanatici...“

Harry bojoval so záchvatmi smiechu. Nemohol si pomôcť, ale v duchu videl dvoch mužov a malého chlapca ako nadšene poskakujú okolo ohrady s drakom. Niekde v diaľke si predstavoval Draca, ktorý ich s napätým výrazom pozorujem. Nakoniec to nevydržal a vyprskol smiechom. Pri pohľade na blondiakov kyslí výraz sa rozosmial ešte viac. Draco sa už nadychoval, aby mu niečo odsekol, ale bol prerušený Harrym, ktorého smiech sa zrazu zmenil na bolestný ston. Zdesene sledoval, ako sa Harry zdesene chytil svojho brucha. „Draco, rýchlo! Zavolaj Poppy...“ skríkol  zdesene Harry. „Ja... asi rodím.“ Zašepkal po tom, ako prekonal ďalší nával bolesti.

Tak rýchlo, ako mu to len jeho vlastné veľké brucho dovolilo sa Draco postavil a prišiel ku krbu. Hodil do neho trochu letaxu a privolal ošetrovateľku.

***

Mladého slizolínčana prebrala z jeho nepokojného spánku ruka na jeho ramene. „Draco,“ zašepkal nežne Charlie. „Už je po všetkom. Harry by nás chcel vidieť. Navyše má pre nás prekvapenie.“

„A sú obaja v poriadku? Harry aj bábätko?“ chcel ihneď vedieť Draco. Odkedy prišla Poppy spolu s jeho matkou a zavreli sa v izbe, do ktorej uložili Harryho ubehlo už niekoľko hodín. On nakoniec zo všetkého toho napätia zaspal a tak nevedel čo sa dialo. Svoj pohľad presunul s Charlieho na matku, ktorá s malým úsmevom sedela vedľa jeho otca. „Tak sú obaja v poriadku?“ naliehal opäť a tentoraz adresoval svoju otázku matke. „Len bež za Harry, aby si mohol konečne odpočinúť.“ Odpovedala mu jemne. Draco si pri tom jasne uvedomoval, že mu na otázku neodpovedala a tak sa so zlým pocitom postavil na nohy a opretý o Charlieho prešiel do izby, v ktorej odpočíval Harry.

Keď vošiel dnu, pohľad mu padol na vyčerpaného no šťastne sa usmievajúceho Harryho. Harryho, ktorý držal v náručí dve spiace deti.

„Poďte bližšie,“ šepol Harry, keď si ich všimol. Počkal dokým prídu až k jeho posteli a potom povedal: „Dovoľte mi, aby som vám predstavil Lily Eileen a Albusa Se-verusa,“  pri vyslovení jeho druhého mena sa Harrymu trochu zlomil hlas a do očí sa mu nahrnulo pár sĺz. Tie však rýchlo zahnal, predsa, teraz nebol čas plakať nad tým čo sa stalo. Preto sa zameral na Draca a s vďačným hlasom povedal: „...Draco, chcel by som sa ti poďakovať, nebyť teba ktovie či by sme prežili.“ Potom sa pozrel aj na Charlieho a predniesol im svoju prosbu: „ Chcel by som sa vás tiež opýtať... pôjdete im za krstných rodičov? Bol by som vám za to vďačný.“

Draco s Charliem si vymenili prekvapený a dojatý pohľad. „Radi,“ prikývli vzápätí. „Bude to pre nás oboch česť.“  Ujal sa slova Charlie. „Avšak máme podmienku,“ pokračoval Draco. „Chceli by sme, aby si ty šiel za krstného nášmu synovi.“

***

„Pamätajte, keď prídeme do domu, počkáte pri mne a pozdravíte sa s krstnými. Až potom pôjdete pohľadať Scorpiusa. Môžem sa na vás dvoch spoľahnúť?“ Apeloval Harry už najmenej po stý raz na svoje deti. Jeho krstný syn, Scorpius, dnes oslavoval svoje siedme narodeniny a Lily s Albusom sa už nemohli dočkať kedy ho uvidia. Nachádzali sa už len pár metrov od dverí do sídla, kde už na nich čakali Draco s Charliem.

„Harry, radi ťa vidíme.“ Pozdravil Charlie s úsmevom, len čo prišli až ku ním.

„Veď aj ja vás,“ usmial sa Harry a s oboma mužmi si podal ruky. „Už sme sa dlho nevideli, teraz pred záverečnými skúškami z liečiteľstva nemám veľa času...“ 

„Hej!“ jeho rozprávanie bolo prerušené dvojhlasným výkrikom detí, ktoré sa dožadovali pozornosti. Všetci dospelý na nich upriamili svoju pozornosť. Draco pokľakol na jedno koleno a roztiahol ruky aby im naznačil, že majú ísť za ním. Deti sa k nemu s jasotom rozbehli a nadšene ho objali. „Samozrejme že vás dvoch vidíme radšej, ale ockovi to radšej nehovorte,“ šepol im sprisahanecky na čo sa deti rozchichotali. Potom sa od Draca odtiahli a ponáhľali sa objať aj Charlieho. „Vitajte krpci, už ste nás dávno neboli pozrieť.“ Pozdravil ich a rozstrapatil im vlasy na čo sa obe deti pobúrene ohradili.

„Tak poďme, nebudeme tu predsa celý deň. Nikto ďalší už zrejme aj tak nepríde.“ S týmito slovami sa celá skupinka pobrala dnu. Veľká hala však bola prázdna. Harry s deťmi sa zmetene obzerali a hľadali ostatných hostí. „Ehm, nevraveli ste, že už sú všetci tu?“ spýtal sa Harry nechápavo. „Tak ako je teda možné, že tu nik nie je?“

Na jeho otázku mu dal odpoveď Lucius, ktorý práve prišiel do miestnosti. „Ach tu ste. Už sme sa začínali báť, či sa vám náhodou niečo nestalo. Deti, rád vás opäť vidím. Tuším ste už zasa o niečo vrástli,“ pozdravil najprv Lily a Albusa a obe deti na uvítanie krátko objal. Potom sa vydal k Harrymu. S laškovným úsmevom k nemu pristúpil a dôverne ho objal vôkol pása. „A samozrejme, na teba nemôžem zabudnúť Harry. Moje srdce jasá, že ťa môžem opäť vidieť. Dnes ti to ale mimoriadne pristane...“ zapriadol zvodne. „Ale aby som nezabudol, odpoveď na tvoju otázku je prostá. Všetci sú vonku v záhradách, aby sa deti mali kde hrať. Použili sme vyhrievacie kúzlo, takže aj napriek mrazom je tam príjemná teplota.“

„Tak deti, počuli ste strýka Luciusa. Všetci sú už vonku v záhrade. Čo keby ste šli napred a so všetkými  sa zvítali? Darček mu potom dáme spoločne tak ako som povedal.“ Pozrel sa Harry na svoje deti, ktoré už nedočkavo pozerali smerom k záhradám. Tie mu jeho návrh nadšene odsúhlasili a rozbehli sa von. Harry sa potom otočil na Luciusa, ktorý ho ešte stále držal okolo pása. Sladko sa na neho usmial a povedal: „Drahý môj Lucius, radil by som ti, aby si si nechal zájsť chuť. Nechcem sa ťa dotknúť, ale si už trochu starší a vieš no...“ významne sa odmlčal. Keď sa Harry obzrel bokom, videl Draca a Charlieho ako sa snažia nesmiať. Tieto ich slovné výmeny medzi ním a Luciusom sa už stali akousi rodinnou atrakciou. A hoci si to Harry dlho odmietal priznať, taktiež si tieto ich rozhovory užíval.  S očakávaním sa pozrel na Luciusa a čakal na jeho reakciu. „Chceš mi hádam naznačiť, že by som ťa nedokázal dostatočne uspokojiť?“ spýtal sa ho s hraným pohoršením.

„Nechcel som to povedať takto nezdvorilo, ale vieš... dostali sa mi rôzne reči vieš. Tvoja Cissa vraj povedal svojej kamarátke a tá zas svojej a vieš ako to chodí... no a donieslo sa mi, že už to vraj v poslednej dobe nie je ono. Takže ma nemôžeš viniť za určitú nedôveru.“ Vysvetľoval mu Harry a snažil sa tváriť náležite ospravedlňujúco. Mykajúce kútiky úst mu jeho ospravedlňujúci výraz trochu kazili. Rovnako aj neskrývaný smiech, ktorý ku ním doliehal od Charlieho a Draca.

Lucius odstúpil od Harryho a tváril sa dotknuto. „Je hrozné, čo si v dnešnej dobe dokážu ľudia vymyslieť , len aby niekomu pokazili reputáciu...“ prehodil s dešpektom, čím iba vyvolal novú salvu smiechu u všetkých prítomných.

„Dosť bolo rečičiek. Je na čase, aby sme sa aj my priali k oslave. Nemôžeme predsa nechať Scorpiusa ďalej čakať!“ zavelil Lucius čím ukončil ich predchádzajúcu debatu. Skupina sa teda vybrala na záhrady kde sa rozdelili. Draco s Charliem si šli sadnúť k stolom, ktoré obsadila Weasleyovská rodina, zatiaľ čo Harry sa rozhliadal po veľkom priestranstve v snahe zahliadnuť svoje deti. Lucius medzitým prišiel k Narcisse a so slovami „musím nutne vyvrátiť niekoľko nepekných fám“ ju odtiahol niekam do vnútra sídla.

„Krstný! Krstný Harry!“ Doľahol k Harrymu Scorpiusov nadšený krik nasledovaný zborovým volaní jeho dvoch detí. „Ahoj, rád ťa vidím mladý muž! Prajem ti všetko najlepšie k narodeninám. Sedem rokov, to už je z teba poriadny chlap!“ zvítal sa sním Harry a pobavene sledoval, ako sa najmladší nositeľ mena Malfoy následkom jeho slov pyšne napriamil. „A teraz nám dovoľ, aby sme ti dali tvoje darčeky.“ Siahol do vrecka svojho saka a vytiahol odtiaľ dve zabalené škatuľky. Jednoduchým bezprútikovým kúzlom ich zväčšil a podal Scorpiusovi. Ten sa slušne poďakoval a spolu s dvojčatami odbehli kúsok bokom, ďalej od starostlivých pohľadov dospelých. Harry ich chvíľu pozoroval a potom nechal spod rukáva vykĺznuť svoju vernú spoločníčku. „Koral, prosssím ťa, mohla by sssi mi na nich dať pozor? Ak by sssa náhodou niečo dialo, okamžite ma zavolaj.“  Dal jej Harry inštrukcie a potom už len spokojne sledoval ako sa nepozorovane plazí za jeho ratolesťami. Už mu nič nebránilo v tom, aby sa zvítal aj s ostatnými priateľmi a dobre sa zabavil.

„Tak Harry, prezradíš nám konečne, čo za dary si to priniesol môjmu synovi?“ vyzvedal Draco, keď si ku nim Harry prisadol.

„Noo, už by som hádam mohol,“ povedal s pohľadom upreným na deti v diaľke. Scorpius si práve rozbaľoval svoje darčeky a Lily s Albusom mu vysvetľovali k čomu slúžia. „Keď som dvojičkám ukázal zrkadlo ktoré mi dal kedysi Sirius, hrozne si priali aby mohli mať podobné. A tak som sa pustil do pátrania a našiel človeka, ktorý by ich dokázal vytvoriť. Lily, Albus aj Scorpius vlastnia vlastné a tak sa budú môcť kedykoľvek skontaktovať. Aspoň už nebudeme musieť každý jeden deň počúvať, že sa ani nevidia,“ zasmial sa Harry. „No a potom je tu ten druhý dar. Hoci to Scorpius nikdy nepriznal, vždy som mal pocit, že dvojičkám závidí ich schopnosť hovoriť hadím jazykom. Preštudoval som mnoho kníh a pustil som sa do výskumu. Nakoniec sa mi podarilo pripraviť elixír, ktorý ti na krátku dobu dovolí rozumieť hadiemu jazyku.“ Vysvetlil im hrdo. Na tento svoj výtvor bol veľmi hrdý. Ešte o ňom nikomu nepovedal, bolo to prekvapenie a tak bo rád, že sa ním môže konečne trochu pochváliť.

Konverzácia sa rýchlo rozprúdila. Vďaka veľkému počtu detí bolo stále živo a o zábavu mali všetci postarané. Najväčšiu zábavu mali práve z Albusa, Lily a Scorpiusa, ktorý chceli vyskúšať svoje nové zrkadlá, avšak najprv sa museli nenápadne dostať z dosahu mladších detí, ktoré ich neustále naháňali. Harry si všimol, keď sa Albusovi podarilo ujsť dnu, a tak o to poctivejšie sledoval Lily so Scorpiusom, ktorý práve nepochybne vymýšľali plán, ako sa nechcenej pozornosti mladší detí zbaviť. To sa im nakoniec podarilo vďaka Teddymu, ktorý mladšie deti zaujal svojimi schopnosťami metamorfomága. Deti sa okolo neho tíško usadili a zbožne ho pozorovali. To využil práve Scorpius a o niekoľko minút Lily a obaja prekĺzli dnu kde ich už určite očakáva Albus.

Harry spolu s pár ďalšími dospelými, ktorý sledovali toto divadlo sa pobavene usmievali. „Viete, tí traja mi trochu pripomínajú nás, kým sme ešte boli v škole. Zlaté trio a povojnová šestka...“ poznamenal nostalgicky. „Myslím, že až nastúpia do školy budú postrachom nejedného učiteľa. Ak o nás predtým vraveli, že sme nerozlučný, netuším čo povedia o nich.“ Ostatný kamaráti mu dali len za pravdu. A nostalgií sa neubránili ani ostatný a tak si spoločne zaspomínali na doby kým chodili do školy.

 Z príjemne debaty vytrhla Harryho Koral, ktorá sa k nemu znenazdajky priplazila. „Rýchlo pane. Musssíte ísssť rýchlo sssso mnou. Prišššiel tam muž, ten, ktorý vonia ako had. Ten, u ktorého sssom kedysssi občassss bývala, keď sssme ešššte bývali vo veľkom hrade. Rozpráva sssa sss deťmi.“

Stačil mu len okamih na to, aby si pospájal, čo mu Koral vlastne povedala. Muž ktorý je cítiť ako had. Tak hovorila iba o jedinom človeku. Z hrozným tušením sa rozbehol do sídla, iba nejasne si uvedomujúc Draca, ktorý sa rozbehol spolu sním. Keď konečne dobehol do vstupnej haly, uvidel Albusa, Lily ktorí sa zaujato rozprávali so Severusom. Ich príchod upútal pozornosť aj zhovárajúcej sa skupinky. Harryho pohľad sa na chvíľu stretol s tým Severusovým. V jeho tvári mohol Harry vidieť prekvapenie a niečo, čo nemohol tak ľahko pomenovať. Mohlo by to byť ...dojatie?  Nevedel, no odmietal sa nad tým zamýšľať. Namiesto toho sa rozbehol, chytil obe deti a bez ďalšieho uvažovania sa odmiestnil do bezpečia vlastného domu.