Harry Potter Slash poviedky

Nasledujúce dva týždne trávil Harry s Dracom na striedačku v spoločnosti chrabromilčanov a slizolínčanov. Blondiak sa v spoločnosti chrabromilskych spolužiakov cítil pomerne nepohodlne a preto sa snažili ich spoločnosť obmedziť iba na Rona a Hermionu. Naopak Harry sa v blízkosti slizolínčanov cítil takmer ako doma. Bol až prekvapený ako ľahko dokázali všetci zabudnúť na starú nevraživosť. Svoju rýchlu aklimatizáciu pripisoval tomu, že ako prvák mal byť sám zaradený do tejto fakulty ako aj snahe o to aby spravil dojem na Snapea. Avšak pobyt v prítomnosti toľkých hadov mal aj  svoje nepriaznivé stránky. Na rozdiel od väčšiny chrabromilčanov boli všímavejší a podozrievavejší. Stačilo málo času aby sa im na Harryho a Dracovom vzťahu zdalo niečo podozrivé. Nakoniec bol Harry nútený im povedať pravdu, teda aspoň niektorým. Keď o tom s Dracom diskutovali, dohodli sa že sa to dozvie Pansy a Blaise. Títo dvaja patrili k Dracovim najbližším priateľom a preto im aj najviac dôveroval. Navyše ho poznali najlepšie a práve preto im ich malé divadielko veľmi neverili. Preto si s nimi dohodli stretnutie v Núdzovej miestnosti.

„Ja nie som presvedčený, že by sme im to mali povedať...nepochopia to.“ Začal nervózne Harry už po niekoľký krát. Sedeli v kresle a čakali na trojicu slizolínčanov, kedy sa ku ním pripoja.

„Harry, to sme už predsa prebrali. Ja im verím a keď im to vysvetlíš nebudú ťa za nič odsudzovať.“ Snažil sa ho upokojiť blondiak.

„Uvidíš že a vysmejú...“ pokračoval Harry, ale bol prerušený, lebo do miestnosti vošli tí, na ktorých čakali. „Tak už sme tu... za čo sa ti máme vysmievať?“ zaujímala sa Pansy keď si sadala do kresla. „Ale za nič... ja chcel by som vás požiadať aby ste si všetko čo vám povieme nechali pre seba.“ Požiadal ich Harry naliehavo. Keď mu všetci dali sľub, začal s vysvetľovaním.

„Poviem to trochu zrýchlene, lebo je to pomerne osobne a nechcem zachádzať do detailov. Keď som pred nástupom do školy pomáhal očistiť Snapea od jeho obvinení strávil som sním kopu času. Lepšie sme sa spoznali a urovnali staré spory. Po súde sa profesor trocha opil a... no povedzme, že sa ma pokúsil pobozkať. V tom momente som bol zdesený a tak som ho omráčil a ušiel. No vyvolalo to u mňa otázky vďaka ktorým som dospel k názoru, že by mi ten bozk až tak nevadil. Udialo sa ešte niekoľko vecí, ktoré nebudem bližšie špecifikovať no vďaka ním som zistil, že ma Snape má rád ale v akomkoľvek prejave náklonnosti mu bráni fakt, že je môj učiteľ. Ja s týmto jeho názorom nesúhlasím a tak som sa rozhodol, že sa ho pokúsim... tak povedať zviesť.“ Zasvätil ich rýchlo Harry.

„Čože? Chlape ty nie si normálny! Vždy som vravel, že chrabromilčan sa rovná blázon.“ Vyhlásil nakoniec Blaise. Na Harryho zamračenie pokračoval. „No ako fakt Harry, trúfam si povedať, že si pomerne pekný chalan. Zo svojim postavením by si mohol mať takmer každého na koho by si si zmyslel tak prečo si si vybral zrovna Snapea? Ja si nášho vedúceho vážim, ale úprimne, veď si videl ako ten chlap vyzerá!“

„Výzor nie je všetko. Ja si myslím, že pre mňa je ideálny. Tak za prvé, asi ako jeden z mála vo mne vidí Harryho a nie akéhosi Vyvoleného. Za druhé, vďaka svojej odvahe by sa dokázal vyrovnať s neustálim rozruchom ktorý okolo mňa panuje. Za tretie, je múdry, mocný a tajomný. Veľmi nebezpečná kombinácia!   A navyše, videl si ho už niekedy bez toho jeho učiteľského hábitu? Ja hej a môže ti povedať, že má aj hrozne sexy postavu!“ Na konci svojho prehlásenia sa Harry začervenal no svojim výrazom dal jasne najavo, že to čo vraví myslí vážne. K jeho prekvapeniu sa na jeho stranu pridala aj Pansy. „Harry á pravdu, tá jeho aura moci a tajomnosti je skutočne vzrušujúca. Navyše, ak by profesor chcel, mohol by vyzerať celkom pekne. Iste, nikdy z neho nebude vyslovene krásavec, ale keby sa o svoj vzhľad stará určite by dokázal vzbudiť pozornosť.

Harry sa po jej vyhlásení tváril potešene a zároveň trocha žiarlivo, keď si uvedomil že to dievča dokáže vidieť Snapeovu príťažlivosť. Naopak zvyšný chlapci sa tvárili nanajvýš nedôverčivo. Nakoniec však venovali svoju pozornosť zasa Harrymu a Blaise sa spýtal na ďalšiu vec ktorá sa mu zdala podivná: „No dobre dajme tomu, ale Harry nezdá sa ti divný ten vekový rozdiel? Veď ten muž chodil do školy s tvojimi rodičmi!“

„Nad tým som veľmi nerozmýšľal...ale je mi to jedno. A ten vekový rozdiel je takmer zanedbateľný. To by ti malo byť ako čistokrvnému jasné. Dvadsať rokov je v našom ponímaní zanedbateľných!“ bránil sa ďalej teraz už trochu podráždene.

„Pokoj Harry, my ťa neodsudzujeme, len sa to snažíme pochopiť. Musíš si uvedomiť, že to bol pre nás šok. Ak som ťa svojimi otázkami nahneval, tak prepáč, nemyslel som to zle.“ Blaise ukončil počínajúci konflikt hneť v zárodku.

„Dobre, dobre. Toto je všetko pekné Harry, ale mám pocit, že sme troška odbočili do témy. Čo má toto všetko spoločné s tým, že chodíš s Dracom? spýtala sa Pansy na to, čo ju teraz zaujímalo najviac.

„Ono to stým vlastne všetko súvisí. Harry za mnou prišiel a požiadal ma o pomoc. Išlo o to, aby som predstieral, že som jeho priateľ a tým vzbudil u Severusa žiarlivosť.“

V skratke im ešte vysvetlili celý „plán na zvedenie Snapea“ a nakoniec ich Draco požiadal, aby odišli a počkali ho v spoločenskej miestnosti. On ešte počkal, lebo sa chcel s Harrym pozhovárať sám.

„Harry, dohodli sme sa, že to divadlo budeme predstierať maximálne dva týždne. Ako si na tom so Severusom?“ Harry si povzdychol a zatváril sa strápene. „Ja sám neviem. Občas mám pocit, ako by som jednal s dvoma rôznymi osobami. Počas tých večerov keď som bol na doučovaní alebo v sobotu keď som mu pomáhal s jeho prácou bolo všetko super. Vždy sa nechal vtiahnuť do rozhovoru a vyzeral, že si ten čas užíva. Občas dokonca vyzeral akoby so mnou flirtoval hoci to robil skôr podvedome. No len čo si uvedomil, čo robí poprípade keď mu ušla nejaká dvojzmyselná poznámka sa stiahol a tváril sa ako niekto úplne iný...“

„Ak je to tak, vyzerá to, že nemám inú možnosť,“ povedal Draco neveselo. „To divadlo ešte chvíľu udržíme. Vravel som ti, že mám plán hoci by som sa mu najradšej vyhol no ako vidím musím to spraviť. Doučovanie máš zajtra to je akurát času aby som spravil čo bude potreba.“

„A čo chceš spraviť?“ vyzvedal Harry podozrievavo.

„To ťa nemusí trápiť, stačí ak budeš vedieť, že nikomu tým neublížim. Maximálne sám sebe...“ povzdychol si. „Počkaj Draco, to ad teba  nemôžem žiadať!“ Harrymu sa nepáčila predstava, že by mal Draco niesť nejaké následky nech už budú akékoľvek. Za ten čas čo hrali toto ich malé divadielko sa z nich stali dobrý priatelia. „Len pokoj nebude to nič hrozné...“

„Tak mi aspoň povedz o čo pôjde.“ Naliehal na neho Harry.

„Nie, myslím že bude lepšie ak to nebudeš vedieť. Ak všetko pôjde podľa plánu tak zajtra na doučovaní to pochopíš. Potom to už bude len na tebe. Ja teraz musím ísť za deckami, budú ma čakať. Navyše to s nimi musím dohodnúť. Veľa šťastia, vidíme sa pri raňajkách!“ Draco nečakal na Harryho námietky a rýchlo vykĺzol z Núdzovej miestnosti. Harry za ním ešte chvíľu nechápavo hľadel a rozmýšľal čo má asi tak v pláne...

***

Severus sa nahnevane prechádzal po svojej pracovni. Nechcel veriť tomu čo dnes počul, ale nemal na výber. Bolo to jasné a zreteľné.

Tak ako mal vo zvyku išiel pred večerou skontrolovať svojich hadov. Na rozdiel od ostatných vedúcich si vo svojej fakulte zakladal na prísnej disciplíne a to aj mimo verejných priestorov. Keď  prišiel do klubovne, zbežne si prehliadol jej osadenstvo. Ako náhle si ho všimli, všetci sa postavili a úctivo ho privítali. Na jeho kontroly boli zvyknutý. S pocitom hrdosti na svojich žiakov im pozdrav vrátil. Vzájomný rešpekt a úcta, tak ich to už od začiatku učil a tok v jeho fakulte fungovalo.

Medzi študentmi si vyhliadol prefektov a zavolal si ich. Tí mu podali zvyčajné hlásenie a zodpovedali na jeho otázky. Keď odišli, pokračoval vo svojej prehliadke. Skontroloval čistotu spoločných priestorov a náhodne si vybral niekoľko izieb na kontrolu. Keď nenašiel nič, čo by mu vadilo, vydal sa ku dverám, spokojný že je všetko tak ako má byť. Až ku dverám sa však nedostal. Zaujal ho totiž útržok rozhovoru, ktorý sa ku nemu doniesol z odľahlej strany miestnosti. Sedel tam Draco so svojimi priateľmi a ani sa nesnažil hovoriť potichu.

 „Už to nepotrvá dlh. Ešte pár dní a ten idiot Potter mi konečne podľahne! Už ma nebaví neustále sa v jeho prítomnosti pretvarovať, je to skutočne otravné. Túto stávku mi bol čert dlžný. Ale zas na druhú stranu, teraz keď sa o seba začal trochu starať vyzerá celkom fajn. To jeho vyšportované telo...a o tom perfektnom zadku ani nehovorím. Ani netušíte ak sa teším až ho konečne pretiahnem! Tým bude myslím naša stávka splnená a ja ho budem môcť konečne odkopnúť. Myslím, že z neho bude pekná trofej na mojom zozname.“ Zasmial sa arogantne Draco.

Severus zarazene počúval, ako sa jeho kmotrenec so svojimi kamarátmi zabáva na Harryho účet. Vrhol na neho znechutený pohľad a radšej opustil miestnosť skôr, ako by spravil niečo čo by neskôr ľutoval. Vrazil do svojej pracovne a tam dal priechod hnevu, ktorý v ňom zúril.

Severus si ešte raz prehral, čo sa stalo pri jeho bežnej kontrole v slizolínskej klubovni. Nedokázal pochopiť ako sa mohol vo svojom kmotrencovi tak zmýliť. Bol si vedomý toho ako bol ten chlapec vychovaný. No napriek tomu, že sa neustále choval rozmaznane a arogantne veril, že v skutočnosti je dobrý. To ako bezcitne sa dokázal zahrávať s citmi niekoho iného ho zdesilo a neuveriteľne sklamalo. No rozhodol sa, že v tomto momente sa tým nebude zaoberať. S Dracom si to vyriadi neskôr. Teraz bolo dôležité, aby nejako zachránil Harryho od trpkého sklamania. Ale ako? Mal by mu povedať pravdu o tom čo počul? Neublížil by mu tým zbytočne? Nevedel a tak len frustrovane chodil po pracovni. Keď počul vzdialené klopanie na dvere prekvapene pozrel na hodiny a zistil, že premeškal obed a je už osem hodín čo znamená, že Harry je už tu. Za to že prešvihol večeru bol vďačný. Netrúfol si odhadnúť ako by sa zareagoval na Draca keby ho videl v Harryho spoločnosti. Avšak nebol pripravený ani na stretnutie s Harrym. Nestihol si premyslieť čo by mal spraviť a konať impulzívne sa mu protivilo. Preč ho však poslať nemohol a tak s povzdychom prešiel do učebne sadol si za stôl a tváril sa akoby opravoval eseje. Tým že sa bude tváriť akoby sa nič nedialo predsa nič neskazí, no nie? Navyše získa nejaký čas navyše aby si všetko premyslel. Preto mávol prútikom tým Harrymu naznačil aby vošiel dnu. Svoj pohľad udržiaval na pergamene hoci slová ani ich význam nevnímal. Vzhliadol až vtedy, keď Harry prešiel až pred katedru a trochu neisto si odkašľal.

Dych sa mu zadrhol pri pohľade na toho mladého muža. Z nejakého pre Severusa neznámeho dôvodu na sebe nemal hábit a tak sa mohol voľne kochať vypracovanými svalmi, ktoré v tesnom bielom tričku s krátkymi rukávmi skvele vynikli. Harryho očividne nebavilo čakať na jeho reakciu a tak sa otočil a z triedy si privolal stoličku. Na tú chvíľu sa Severusovi naskytol pohľad na chrabromilčanov v na mieru šitých kožených nohaviciach odetý zadok. Ten pohľad spôsobil, že sa musel roky zaťať v päsť, len aby ich udržal na mieste a na čele sa mu objavili kropaje potu. Keď sa Harry usadil, Severus mu bol v hĺbke duše vďačný, lebo pokušenie vyvíjané na jeho osobu sa znížilo...nepatrne. škoda už však bola napáchaná, lebo v mysli mu vzišli myšlienky za ktoré by sa zrejme každý slušný človek hanbil. Ak je Draco tak hlúpy, nezaslúži si ho! No ty by si mohol dostať svoju šancu. Si slizolínčan, utešiť a uzdraviť jedno zlomené srdce nebude problém... Severus svoje myšlienky prudko potlačil. Možno by tak dosiahol vlastnej spokojnosti, ale tentoraz mu nešlo o vlastné blaho. City ho nútili neslizolínsky ochrániť Harryho za každú cenu. Preto sa snažil vyprázdniť si myseľ a prehovoriť: „Hmm Potter, smiem vedieť kde ste si zabudli svoj hábit? To chcete variť elixíry iba v tom tričku?“ potešene si všimol, že hlas dostal celkom pod kontrolu.

„Ehm... no... poslednú hodinu sme sa predsa dohodli na tom, že dnes sa budeme rozprávať o teórií. Možnosť zmeniť príchuť liečiteľským elixírom, pamätáte?“  Och, tak vlastnú myseľ som ešte veľmi pod kontrolu nedostal, keďže mi tento fakt unikol. Pomyslel si profesor trochu roztržito.

„V tom prípade, spíšte mi svoj návrh,  po tom čo ho zhodnotím to môžeme prediskutovať.“ Rozhodol a dúfal, že mu čas ktorý tým získa, pomôže rozhodnúť sa ako ďalej riešiť jeho terajšiu dilemu. 

Zrak opäť uprel na pergamen a zabral sa do svojich myšlienok. Niekde v pozadí mozgu zaznamenal, ako sa triedou začalo ozývať škrípanie brka. Severusa z premýšľania vytrhol známi pocit, že ho niekto -v tomto prípade to mohol byť len Harry- pozoruje.  Sprvu sa snažil nutkanie na neho vzhliadnuť potlačiť, no nakoniec to bolo silnejšie ako on. Keď sa však pozrel chlapcovi do tváre, uvidel na nej len prihlúply alebo skôr zamilovaný úsmev a zasnený pohľad. Myslí na Draca... To bola jeho prvá myšlienka. A možno aj posledná, lebo keby rozmýšľal zrejme by tak impulzívne nevyskočil zo svojho miesta, nevrhol sa k mladému chrabromilčanovi a nevypustil by z úst tie slová: „Potter, zabudnite na neho!“

Miesto odpovede sa mu dostalo prekvapeného a hlavne nechápavého pohľadu. „Ehm... na koho Pane?“

„No na koho asi? Na Malfoya predsa! Komu inému by ste asi venovali taký zamilovaný pohľad?“

„Pane, obávam sa, že vám veľmi nerozumiem...“ dostal zo seba zmetene Harry pričom rozmýšľal čo také asi musel Draco spraviť keď to vyvolalo takúto reakciu.

„Potter, keď ste ma žiadal o pomoc, žiadal som vás aby ste mi v budúcnosti slnili jednu prosbu. Tak vás teraz žiadam, ZABUDNITE NA MALFOYA! Je to len pre vaše dobro,“ pošepol nakoniec skrúšene.

„Pane, stále vám nerozumiem. Prečo by malo byť pre moje dobro aby som sa rozišiel s Dracom?“

„Pretože... on to s vami nemyslí úprimne. Chce vás len využiť pre vlastné potešenie a potom vás odkopnúť.“ Hovoril na neho dôrazne.

„A- ako to môžete vedieť? A pre- prečo mi to vlastne hovoríte?“

„Dnes...počul som ho ako to hovoril v slizolínskej klubovni...chvastal sa, že sa stanete jeho...trofejou. Ja vás len chcem uchrániť od zbytočného sklamania.“ Do Snapeovho hlasu sa začal pomaly vkrádať náznak zúfalstva. V tejto chvíli však Harry začal chápať Dracov plán. Išlo mu o to aby v profesorovi vzbudil ochranné inštinkty. Harry to už len musel podľa blondiakových slov dotiahnuť do konca. Rozhodol sa teda trochu pritlačiť. Pokúsil sa o zronený a zúfalý výraz. S čo najväčšou bolesťou v hlase povedal: „Nie, neverím! Vy, vy mi len chcete ublížiť. Je to nejaký váš divný a zvrátený spôsob zruinovať ma. Prečo by ste mi to inak vraveli?“

„Prečo? Musíte byť neustále tak natvrdli? Chcem vás jednoducho ochrániť! Nechcem vás tu vidieť so zlomeným srdcom!“ teraz už kričal. Zúfalstvo a frustrácia z toho, ako odmietavo sa ten hlúpy chrabromilčan správa ho premáhala.

„Ale prečo?! Prečo by vám na tom malo tak záležať? Prečo ma chcete chrániť pred sklamaním a bolesťou?“ Snažil sa na neho Harry ešte viac zatlačiť.

V tom momente Severus stratil kontrolu nad vlastnými činmi. V hlave mal prázdno a tak mu chvíľu trvalo, kým si uvedomil čo vlastne spravil. Bez rozmyslu sa na Harryho vrhol pritiahol si ho k svojmu telu, položil ruky na jeho tvár a ich pery spojil v naliehavom bozku.