Harry Potter Slash poviedky

„Draco! Super že som ťa zastihol. Idem za Severusom ešte pred hodinou. Mohol by si ísť so mnou už teraz.“ Prehodil Harry nadšene keď si všimol blonďavého slizolínčana. Chytil ho za ruku a ťahal so sebou do učebne. „Hej Harry, čo blázniš? Chceli sme za nim ísť až po vyučovaní, či nie?“ spýtal sa nechápavo. „čo tá zmena plánov?“ Sledoval ako Harry uhol pohľadom a mierne sa začervenal. „No len mi prezraď svoje plány, ty hrdina.“ Vyzval ho a chechtal sa na jeho ublíženom výraze.

„No čo by bolo? Jednoducho som chcel byť po vyučovaní so Severusom sám!“ Zvolal trochu podráždene Harry. Draco sa nad ním zľutoval a bez ďalších zbytočných rečí sa nechal odvliecť do žalárov. Predsa len, pamätal si ako sa cítil keď sa dal dokopy s Charliem. Taktiež sním chcel stráviť každú svoju voľnú chvíľu. Navyše, mohlo by to byť výhodné aj pre neho. Ak sa Severusovi ospravedlní teraz, nebude mať príliš veľa času na to, aby sa na neho hneval a na to aby sa upokojil bude mať čas počas nasledujúcich dvoch hodín.

Harry sa nezdržoval klopaním na dvere. Jednoducho mávol rukou a dvere sa otvorili. S širokým úsmevom vrazil do učebne a Draca ťahal za sebou. Rozruch ktorý tým spôsobili donútil Severusa aby opustil svoj kabinet a so zlostným výrazom vtrhol do triedy. „Čo sa to tu pre Merlina-“ Rozkričal sa už od dverí, no hneď ako si všimol Harryho tak sa upokojil a jeho výraz zjemnel. „Och Harry, teba som tu nečakal. Čo však nemení nič na tom, že som za to rád... hoci by som viac ocenil ak by si prišiel sám...“ dodal trošku odmerane, keď si všimol Draca ktorý ho nasledoval.  Po tom ako si všimol, že Harry drží Draca za ruku sa mu v očiach nebezpečne blyslo a v srdci sa znovu ozvala bolesť, ktorá ešte nebola ani zďaleka zabudnutá. Pár rýchlymi krokmi sa priblížil k dvojici, Harryho sa pritiahol do náruče a jeho pery si privlastnil v dosť majetníckom bozku.

Draco to všetko pobavene sledoval, hoci sa stále obával rozhovoru ktorý ho čakal. Keď však Severus stále nevyzeral, že by sa plánoval od Harryho odtiahnuť, začal sa cítiť trochu nepríjemne. Radšej sa otočil a zamestnal sa tým, že najprv zavrel dvere, ktoré sa po ich vstupe ledva udržali v pántoch a potom ich zabezpečil tými najlepšími kúzlami súkromia na ktoré si spomenul. Keď stým všetkým  skončil a otočil sa späť do triedy všimol si, že tí dvaja sa stále venujú vášnivému bozkávaniu. Nahlas si odkašľal a podráždene povedal: „Hoci je na vás dvoch neskonale fascinujúci pohľad, rád by som sa s vami- presnejšie s tebou Severus- pozhováral ešte pred tým, ako sem vtrhnú študenti!“ 

Profesor teda oddialil svoje pery od tých Harryho. Ten sa chcel od staršieho muža odtiahnuť do spoločensky prijateľnej vzdialenosti, no paže, ktoré boli okolo neho spevnili svoje objatie. „Myslím, že takto je to lepšie Harry,“ pošepol mu zmyselne do ucha. „Nepustím ťa skôr, ako to bude potrebné.“ Potom kývnutím hlavy naznačil Dracovi začal.

„Hoci by som sa mal asi na začiatok ospravedlniť za to, že som vôbec na to Harryho divadielko pristúpil a neskôr ho dotiahol až do podoby, ktorú si zažil v našej spoločenskej... nespravím to. A to z toho dôvodu, že takého šťastného ako si teraz som ťa ešte v živote nevidel. Bol si takmer celý život sám a vytrpel si si toho priveľa a tak si myslím, že si aj ty konečne zaslúžiš svoju odmenu. A keď máš byť šťastný práve po Harryho boku? No prečo nie... vďaka tým posledným týždňom som ho spoznal celkom dobre a povedal by som, že sa ku sebe skvelo hodíte. Možno som mohol vymyslieť jednoduchšiu a menej bolestivú cestu... no ty sám si ma učil, že za tie najlepšie veci treba bojovať a často aj trpieť. Tak som sa tvojej rady držal. Chcem ťa len uistiť, že by som nikdy nespravil nič ani z ďaleka podobné tomu, čo som popísal v našej klubovni...

Bol by som rád, ak by si sa na mňa nehneval za to čo som spravil, ale pochopím ak mi to tak jednoducho neodpustíš. Som pripravený niesť svoj trest...“ povedal a odhodlane pritom hľadel Severusovi do očí.

Ten mu pohľad rovnako pokojne vracal a nakoniec  prívetivým hlasom povedal: „Draco, ale veď ja sa na teba nehnevám. Ako si povedal, konečne som šťastný a hoci neochotne, musím uznať, že bez vašej pomoci by som sa zrejme k činu nedostal. Navyše si sa zo svojim konaním predviedol ako ukážkový slizolínčan... vlastne by som mal byť na teba hrdý...“ dodal nakoniec zamyslene.

Draco si ho premeral nedôverčivým pohľadom. Severus NIKDY nehovorí prívetivo a už zďaleka nie láskavo! Než však stihol posúdiť, čo má jeho krstný v pláne, ucítil ako boli jeho ochrany narušené. Severus to musel ucítiť tiež, lebo veľmi neochotne pustil Harryho a odstúpil od neho. Pred tým ako sa vydali na svoje miesta – k Severusovej spokojnosti každý ku vlastnému stolu- ukončili kúzla ktoré bránili ostatným žiakom vstúpiť do miestnosti.

Ani sa poriadne nestihli usadiť a do triedy už vtrhli zvyšný študenti. Ron s Hermionou okamžite vyhľadali Harryho a šli si sadnúť vedľa neho. Na druhej strane sa k Dracovi usadila Pansy s Blaisom. V oboch skupinkách sa ihneď začala tichá spoveď, lebo všetci pochopili prečo tu Harry s Dracom boli skôr. Obaja sa hneď dali do rýchleho zhrnutia všetkých podstatných vecí. Harry rozprával so šťastným úsmevom, rád za to že je všetko v absolútnom poriadku. Draco jeho nadšenie nezdielal. Taktiež svojich priateľov uisťoval o tom, ž je všetko v poriadku no jeho úsmev bol do veľkej miery silený. Stále mu v mysli vŕtal ten Severusov prehnane milý tón.

Všetky debaty v triede utíchli v okamihu keď sa profesor postavil pred triedu a začal svoju hodinu. „Dnes sa budete snažiť uvariť elixír na úpravu vzhľadu. Nebudem vám klamať, ten elixír nie je vôbec jednoduchý a závisí na každom detaile. Každý bude meniť svoj vzhľad podľa vlastných predstáv, je teda dúfam jasné, že každý budete variť sám. V učebnici na strane 149 nájdete popis toho, aký má ktorá prísada účinok na váš výsledný vzhľad. Účinok elixíru trvá približne 8 hodín a nedá sa zrušiť, jediná cesta ako sa nového vzhľadu zbaviť je počkať než sám vyprchá... Na čo ešte čakáte?! Už ste mali byť presadený a rozmýšľať nad tým, aké prísady si vyberiete na svoj elixír!“

Ukončil svoju úvodnú reč a sadol si za katedru. Spokojne sledoval ako sa Harry presunul do prvého radu, lebo mu nikde inde miesto nezostalo. Chcel ho mať čo najbližšie pri sebe...navyše je na neho dobrý výhľad z celej triedy. O malú chvíľu neskôr sa už pred katedrou začali zbiehať prvý študenti, aby si od neho vyžiadali zvolené prísady. Inokedy by si ich samozrejme brali sami, ale chcel mať prehľad o tom, aké zmeny kto plánuje so svojim vzhľadom vykonať. Mal na to však aj ďalší dôvod... chcel sa predsa trochu pomstiť, no nie? A teraz dostal svoju príležitosť.

Ešte pred tým, ako každému študentovi na lavicu nachystal prísady o ktoré ho požiadal, poctivo si ich zapísal. Pri piatich študentoch- dvoch chrabromilčanoch a troch slizolínčanoch- však prísady nevyložil na lavicu ale podali im ich priamo do rúk. Dal si pri tom záležať, aby sa im pri tom nepatrne obtrel o ich holú kožu. Hneď potom použil nenápadné čistiace kúzlo na svoje ruky a odstránil tak stopy po zvyšok trblietavého prášku, ktorým si ich predtým potrel. Chvíľu pozoroval, či si niektorý z  piatich študentov niečo všimol. Nie, nikto. Spokojne sa uškrnul a upriamil svoju pozornosť na Harryho. Tomu na ruky žiaden prášok nenaniesol. S ním mal totiž trochu iné plány. Ešte raz skontroloval triedu. Všetci študenti poctivo varili základ, ktorý bol pre všetkých rovnaký. Skontroloval hodiny a uistil sa, že má ešte chvíľu času, preto svoju pozornosť upriamil na Harryho. Pozoroval jeho sústredenú tvár pri tom ako krájal ingrediencie a hádzal ich do kotlíka. Mladík akoby vycítil jeho pohľad, zodvihol hlavu a pozrel sa na neho. Nemohol odolať aby ho trošku nepotrápil a tak si nenápadne prešiel jazykom po perách a dal si záležať na tom, aby sa v jeho pohľade odzrkadlila všetka jeho túžba. S potešením sledoval ako sa po Harryho tvári rozliala červeň.

Zrazu ho vyrušil nepatrný rozruch v triede. Veľmi dobre, Snový prach už začal účinkovať... zábava sa teda môže začať. Zdvihol sa zo svojho miesta a vydal sa na svoju pravidelnú obchôdzku po triede. Skontroloval, či už majú všetci študenti uvarený základ a nakoniec sa zastavil pri Harryho lavici. Zostal mu stáť tesne za chrbtom a naklonil sa mu cez plece, aby mal lepší výhľad do jeho kotlíka. Zaznamenal, ako sa mladíkovo dýchanie nepatrne zrýchlilo. Naklonil sa o trochu viac vďaka čomu sa natisol pevne na Harryho telo. „Harry, musíš sa viac snažiť. Na dnešný večer som si predstavoval lepší program. Nechcem ho stráviť varením elixírov.“ Pošepol mu do ucha. Chlapec na jeho slová zareagoval presne podľa očakávaní. Dýchal rýchlo, jednou rukou zvieral hranu stola, druhou sa stále snažil vložiť nachystané prísady do svojho kotlíka. Severus sa rozhodol zájsť ešte o kúsok ďalej a nenápadne položil svoju ruku na chrabromilčanov bok. Harry sa priam triasol úsilím, aby udržal svoje telo v pokoji  a nepritlačil sa viac k Severusovi.  A tak nebolo prekvapujúce, že do svojho elixíru pridal väčšie množstvo nachystaných prísad ako by mal.

Severus to všetko pozorne sledoval s uspokojením a istou samoľúbosťou. Jeden elixír by pokazený bol... Už len dúfať, že Snový prach spravil svoju prácu. Pomyslel si a išiel si sadnúť späť za katedru. Rád by sa pri Harrym zdržal aj dlhšie, ale blízkosť toho mladíka ho oberala o kontrolu. Rozhliadol sa po triede a zistil, že jeho plán zatiaľ vychádza dokonale. Grangerová s Parkinsonovou mali hanblivo sklonené hlavy a bolo vidieť, že sa jemne červenajú.

Zabini robil čo mohol, aby udržal svoju hlavú sklonenú a nikto nevidel jeho výraz. Weasleyho tvár sfarbením konkurovala  farbe jeho vlasov, no výraz bol rozhodne pobúrený. Čo asi tak videl? A Draco? Ten bol proste pobavený a keď vycítil jeho pohľad iba zatriasol hlavou. Posunkom ukázal na svoju ruku aby mu naznačil, že si to všimol. Severus si nemohol pomôcť a venoval mu uznanlivé prikývnutie. Po vzhliadnutí tej hry emócií sa rozhodol, že si zistí čo jeho študenti pod vplyvom prachu videli... ale až po tom, čo sa trochu pobaví.

Asi pätnásť minút pred koncom dvojhodinovky už mali všetci svoje výtvory hotové a začali ich nalievať do flakónov. Skôr ako študenti začali odovzdávať svoje výtvory na ohodnotenie, postavil sa Severus pred triedu a prehovoril: „Keďže ste tu všetci študenti pripravujúci sa na MLOKy a z tohto konkrétneho elixíru sa našťastie nedá vytvoriť žiadna životu nebezpečná látka... Všetci na sebe svoj výtvor vyskúšate. Najprv mi na pergamen popíšte, aké zmeny by váš elixír mal vykonať. Ja potom posúdim či sa vám podaril, pretože bez praktickej skúšky vás ohodnotiť nemôžem. Všetky elixíry totiž vyzerajú rovnako bez ohľadu na to či ste pridali správne množstvá prísad.  “ Potom rýchlo prezrel výrazy všetkých svojich študentov a so škodoradostným  úsmevom zaznamenal neisté výrazy trojice chrabromilčanov a slizolínčanov.

***

„Hodina skončila, von!“  Zvolal Severus do ruchu, ktorý v jeho triede nastal po tom ako všetci vypili vzorku svojho elixíru. Keď sa zmenili aj jeho „obete“ celá trieda sa pobavene škerila. Nemuseli ani vidieť zadania a vedeli, že ich elixíry sa rozhodne nepodarili. Teraz si všetci študenti zberali svoje učebnice a odchádzali z triedy. Len šestica študentov si svoje veci zberala veľmi neochotne. So svojim novým zjavom sa im nechcelo ísť pred celú školu. „Vy šiesti tu ešte zostaňte!“ zvolal Severus. Jeho veta bola nasledovaná hromadným vydýchnutím úľavy.

Len sa vy veľmi netešte, ešte som neskončil. Pomyslel si Severus škodoradostne. Hneď ako ostatný študenti opustili triedu, zabezpečil ju diskrétnym kúzlom a otočil sa tvárou k svojim študentom. Pozorne si ich prezrel od hlavy až po päty a len ťažko udržiaval vážnu tvár. Dievčatá dopadli podľa jeho názoru najlepšie. Grangerovej tvár zdobili značné veľké predné zuby, ktoré nápadne pripomínali bobra a na hlave mala krátke blonďavé vlasy, ktoré odstávali do všetkých strán. Parkinsonovej vlasy sa zmenili na červené a nos sa jej zmenšil natoľko až takmer zmizol. Pokojne by mohla konkurovať Temnému pánovi, keby ešte žil. Draco tiež nedopadol najhoršie. Keďže ho prekukol, vedel že to čo vidí sú len výplody jeho vlastnej mysle a tak sa tým viac nezaoberal... napriek tomu ani on neobišiel bez úhony. V jeho inak blonďavých vlasoch sa objavil zelený melír a tvár sa mu nafúkla. Preč bola jeho ostro rezaná aristokratická tvár...  Weasley sa mohol pochváliť blonďavými vlasmi, ktoré mu spadali až po plecia. Pri čiernej farbe, ktorú teraz mala jeho pleť žiarili ako nejaký maják. Najvýraznejšou črtou jeho tváre bol dlhý...veľmi dlhý nos. Odviesť od neho pozornosť sa nedarilo ani dlhej a hustej ryšavej brade, ktorá mu siahala až takmer po pás. Hmm tak to má za to, ako sa mi dlhé roky za môj nos vysmieval. Nech si to teraz na chvíľu užije aj sám. Napadlo Severusa so zadosťučinením. Trochu ho v  Zabini mal čierne kučeravé vlasy, čo by samo o sebe nebolo tak zlé. Horšie však bolo, že ich mal len na jednej polke hlavy. Na tej druhej však nemal vlasy žiadne. Polovica tváre si zanechala tón pleti rovnaký ako bol predtým, no tá druhá bola až mŕtvolne biela. Tak to by ma teda zaujímalo, čo ten pri varení pokazil, že sa mu mení len polovica tváre. Žeby zložky nepredvídateľne reagovali?  Uvažoval Severus fascinovane keď si ho prezeral. A na koniec tu bol jeho Harry. Vlasy mal stále čierne avšak občas sa objavili biele pramene. Už viac netrčali do všetkých strán, ale boli rovné a siahali až po zem. Keď si nedal pozor, stalo sa že si ich prišliapol. Jeho oči mali teraz tmavo hnedú farbu a pleť bola mierne dozelena.

„Ako sa tak na vás pozerám, povedal by som, že patríte skôr do cirkusu ako do školy. Ta to by ma zaujímalo, čo vás pri práci tak rozptýlilo.“ Vyhlásil Severus keď sa dostatočne pobavil pohľadom na ich tváre. Odpoveďou mu boli rozličné reakcie. Dievčatá sa jemne zapýrili no hľadeli na neho... takpovediac vyzývavo. Nemohol si pomôcť a nahliadol im do myslí. Následne na to si znechutene odfrkol. To si o mne vážne myslia, že som tak nechutne romantický? No vážne, ako im mohlo napadnúť, že by som Ja hovoril také zamilované nezmysli? A navyše nahlas pred celou triedou. No dobre, u Grangerovej by som to ešte MOŽNO chápal... patrí do chrabromilu... ale Parkinsonová? Čo sa to s tými mojimi hadmi deje?

Následne pozrel na Weasleyho, ktorý by bol zrejme celý červený, nebyť jeho nového sfarbenia a tváril sa rovnako znechutene ako pri hodine. Nahliadol mu do mysle, rovnako ako aj Zabinimu. Keď z ich myslí vystúpil mal sám čo robiť aby sa nezačal červenať. U oboch chlapcov videl seba, ako uspokojuje buď to seba, alebo Harryho. Na chvíľu sa zamyslel, či bolo skutočne rozumné využiť práve snový prach. Nakoniec sa pozrel na Draca. Ten sa naďalej tváril pobavene, no keď si uvedomil, že aj on bude zrejme prinútený ukázať mu spomienky začal sa tváriť trochu vydesene. Keď nakoniec Severus opustil myseľ svojho krstného syna tváril sa frustrovane. „To že si o mne pán Weasley a pán Zabini myslia, že by som bol schopný praktikovať akékoľvek sexuálne aktivity v triede plnej Študentov ma síce neteší, ale ani neprekvapuje. Hoci, osobne by som skôr myslel, že by ste ma považovali viac za impotentného mnícha... No to, že si to o mne myslíš aj ty Draco...“ nechal vetu nedokončenú a zo zdvihnutým obočím pozrel na Draca. Ten sa snažil tváriť tak ako neviniatko. „Ja za to nemôžem, som jednoducho pubertiak, ktorý už skoro mesiac nebol so svojim priateľom. Tak mi telom jednoducho lomcujú hormóny. Navyše sám dobre vieš, že predstavy sa často môžu líšiť od toho, čo si skutočne myslíme... a netvrď mi, že si Harrymu nespravil niečo, čo u nás navodilo práve tieto vidiny.“ Začal seba aj ostatných hájiť Draco. Harry sa medzitým tváril nechápavo no bol zjavne v rozpakoch. Ako by aj nebol, keď si jeho spolužiaci mysleli že so Severusom počas hodiny robili Merlin vie čo...

„Z toho čo stvorili vaše pubertálne mysle ma láskavo neobviňuj.“ Odbil ho Severus.

„O čom to tu dopekla hovoríte?“ vyhŕkol naštvaný Ron.

„O čom? O tom prášku čo máte na ruke pán Weasley. Nazýva sa Snový prach. Hovorí vám to niečo?“ Spýtal sa pohŕdavo. Ron sa nedôverčivo zahľadel na svoju ruku, kde uvidel trblietavý prášok. Na otázku len záporne pokrútil hlavou. Na pomoc mu prišla Hermiona. „Snový prach je pomerne vzácna ingrediencia, ktorá sa získava spracovaním jednej halucinogénnej huby. Ovplyvňuje najme zrak a sluch. Vnímanie osoby, ktorá na teba prach použila sa zmení. To ako závisí od toho, aké máš predstavy o tom čo by mohla daná osoba robiť...“ na chvíľu sa odmlčala akoby uvažovala, či má pokračovať. Napokon sa odhodlala a červenajúc sa pokračovala: „Ja som napríklad videla profesora, ako Harrymu posieva krk bozkami a pritom mu hovorí ako veľmi ho miluje.“ V rozpakoch a zahanbená sa pozerala do zeme. Pobavené „No fuj“ a „to nemyslíš vážne“ usilovne ignorovala.

„No keď už všetci vieme o čo išlo, mohol by si nám Severus povedať, ako sa nám vráti náš pôvodný vzhľad?“  prerušil vravu ktorá nastala Draco.
„Obávam sa, že to nepôjde,“ povedal s falošným smutným výrazom Severus. „Ako som už na začiatku hodiny povedal, elixír sa nedá ničím zrušiť.“

„Čože? To mi chceš povedať, že budem až do zajtra vypadať takto?“ skríkol hystericky Draco. „To mi predsa nemôžeš spraviť, dnes som sa mal stretnúť s Charliem!“ teraz znel jeho hlas takmer plačlivo.

„Nuž berte to všetci ako moju malú pomstu za to vaše divadlo, čo ste na mňa nachystali. A Draco, ja som ti predsa nič nespravil, ten elixír si si pokazil úplne sám. Teraz už bežte!“ prepustil ich Severus.

Študenti sa s nevôľou pomaly vydali ku dverám. Nikomu sa nechcelo takto vyjsť na chodby. Mohli byť len radi, že už je po vyučovaní a tak sa môžu po celý deň schovávať v bezpečí svojich izieb. Harry odchádzal z triedy ako posledný a tak ho Severus zastavil a požiadal aby ešte chvíľu zostal. Mladý chrabromilčan teda veľmi neochotne  zostal v triede. Po celý čas sa však pozeral do zeme. „Harry, hneváš sa na mňa?“ spýtal sa Severus.

„Ja... asi... nie, nehnevám. Mal som čakať, že sa nám to tak ľahko neprepečie. Som nahnevaný skôr sám na seba, že som neveril Dracovi a Hermione, ktorý ma na pomstu upozorňovali.“

„Tak prečo sa na mňa nechceš pozrieť?“ Naliehal na neho ďalej Severus.

„Veď vyzerám hrozne! Hanbím sa za to, že si ma takto videl. Ja... prepáč Severus, ale dnes večer za tebou neprídem.“ Povedal nakoniec Harry a zatváril sa odhodlane.

„Och ale iste že prídeš! Nech ťa ani nenapadne, že sa niekde zašiješ. V tom prípade si ťa nájdem a povlečiem ťa aj cez celý hrad ak to bude nutné.“ Oznámil mu výhražne Severus. „A vieš čo? Príď už za hodinu. Teraz si ešte potrebujem niečo vybaviť, no zvyšok dňa strávim s tebou... a je mi absolútne jedno ako vyzeráš!“

Harry teda prikývol  a odišiel sa schovať do svojej izby. Cestou rozmýšľal, či by bol Severus skutočne schopný vliecť ho cez celý hrad...