Harry Potter Slash poviedky

„Cass ty si môj anjel. Bez teba by som tie MLOKy z elixírov nezvládol. Nechcem byť hrubý, ale tvoj brat skutočne nedokáže učiť!“ zvolal Harry svoj prípitok a pozdvihol pohár s dobre napeneným ďatelinovým pivom (máslovým ležákom)  do vzduchu. Jeho spoločníčka ho zo smiechom nasledovala. Poháre o seba ťukli a miestnosťou sa rozľahol veselý ženský smiech. „Nebolo to s tebou také hrozné Harry. Ale svoje zásluhy na tvojom úspechu si upierať nebudem!“

O malú chvíľu na stôl dopadli dva prázdne poháre a hostinský sa ponáhľal, aby im ich opäť naplnil. „Teraz vážne Cass, som ti nesmierne vďačný. V Snapeovej prítomnosti som bol vždy neschopný. Stačilo aby sa na mňa zamračil a ja som bol taký roztrasený, že som do kotlíka pokojne dal tri listy miesto dvoch päť gram nejakej namletej prísady miesto desiatich.“ Rozprával Harry a nostalgicky sa usmial pri pomyslení na to, ako sa mu darilo na hodinách elixírov.

Cassandra sa nad jeho priznaním pobavene usmiala. „Och, takže niekoľko násobný záchranca kúzelníckeho sveta má strach z môjho večne sa mračiaceho brata?“ podpichla ho dobrosrdečne. „Hoci, treba uznať, že občas sa vie tváriť skutočne desivo.  Ale dosť bolo môjho brata. Len si spomeniem na ten jeho kyslí výraz a už ma prechádza nálada na oslavu. A to je predsa dôvod, prečo tu dnes sme. Takže, pijeme!“ zvolala bezstarostne a opäť si plnými dúškami upila zo svojho piva.

Harry zodvihol svoj pohár, aby sa tiež napil a pri tom uvažoval, ako si len môžu byť tak odlišný... Severus a jeho o desať rokov mladšia sestra Cassandra. Keď sa na nich človek pozrel, ihneď spoznal, že sú rodina. Obaja vysoký, chudý s dlhými čiernymi vlasmi. Rysy tváre mali tiež spoločné, ibaže Cassandra bola ušetrená dlhého Snapeovského nosu. Kto ich však spoznal oboch bližšie, musel by povedať , že sú ako deň a noc. Severus, večne vážny s hrozivým výrazom na tvári. Na druhej strane Cass s pohodovou povahou a darebáckym úsmevom. 

„Takže Harry, povedz, už si sa rozhodol, čo budeš robiť teraz keď si konečne dokončil skúšky? Aurory či liečiteľstvo, už si sa rozhodol?“

„Ja, ani nie. V poslednej dobe som nadobudol dojem, že ani jedno nie je nič pre mňa. Nemám chuť stráviť niekoľko ďalších rokov štúdiom. Mám už dvadsať pre Merlina. Stačí mi, že som bol už teraz najstarší študent skladajúci MLOKy za niekoľko posledných desaťročí.“ Rozohnil sa trochu Harry. Cassandru to na druhú stranu úprimne pobavilo.

 „To ťa to až tak žerie? Vieš predsa, že to nebola tvoja chyba. Nemal si príležitosť vrátiť sa do školy skôr, nebolo by to bezpečné. A ministerstvo to tiež chápalo. Preto ti povolili študovať externe. Navyše, ak by si neštudoval, tak ako si študoval, nikdy by sme sa tak dobre nespoznali...“  vetu zakončila vyzývavým pohľadom na Harryho. Ten sa ihneď nahodil ten najospravedlňujúcejší výraz akého bol schopný. „A to by som teda rozhodne nechcel. Čo by som len robil bez svojho anjela?“

„Pravda, čo by si len robil? Rozhodne by si bol bez skúšky z elixírov!“ povedala s úsmevom. „Keď nad tým tak uvažujem, chcelo by to nejakú odmenu pre tvojho anjela!“

„Skutočne? Čo by môj drahý anjel považoval za adekvátnu odmenu za to, že so mnou zdielal svoj úžasný talent na varenie elixírov?“  spýtal sa Harry pobavene a očakával čo jeho kamarátka vymyslí. Keď sa jej na tvári mihol výraz šelmy na love prekrytý spokojným úsmevom začal sa obávať. „Och nie je to nič zložité, neboj nič. Pusa na znak tvojej vďaky bude dostačujúca.“

Harry ju ešte chvíľu podozrievavo pozoroval. Skutočne to bolo všetko? Nepridá už nič ďalšie? Pretože tá pusa sa nezhodovala s výrazom ktorý sa jej na chvíľu mihol tvárou. Harry chvíľu čakal, či nepridá nejakú ďalšiu požiadavku, no ona tam len tak sedela a ďalej sa na neho priateľsky usmievala. Po tom čo pobavene zdvihla jedno obočie sa tiež usmial a naklonil sa aby jej na tvár vlepil pusu a znak svojej vďaky. Nakoniec, nebolo by to po prvý raz... Čo však vôbec neočakával bolo, že Cassandra otočila hlavu a zajala jeho pery svojimi. 

Z hrdla jej unikol potešený ston, keď nasala Harryho spodnú peru. O tomto tak dlho snívala! Skoro od doby keď pred rokom začala Harrymu súkromne vyučovať elixíry. Ale keď Harry bol tak neuveriteľne hanblivý! Avšak, ona dobre videla tie jeho skúmavé a zamyslené výrazy. Ak sa náhodou bál odmietnutia, bolo to zbytočné. Ona sa do neho počas toho jedného roku dokázala bezhlavo zamilovať! Bol taký slušný, vždy ochotný jej pomôcť, navyše vedel skvele variť! Čo viac si mohla priať?

Vychutnávajúc si svoje malé víťazstvo si  nevšimla ako Harry stuhol. Uvažoval čo do pekla sa to deje? Prečo ho Cass bozkáva? Nie, nie, nie... tak to by sa rozhodne diať nemalo. Premáhajúc svoj šok uchopil svoju kamarátku za ramená a odtiahol ju od seba.

„Cass, čo to pre Merlina robíš?“ spýtal sa Harry celý červený od rozpakov. Cassandra sa na neho vyľakane pozrela. Zle som ho odhadla?  Alebo som na to šla zase moc zhurta? Rozhodne! Už zase som sa zachovala ako nedočkavý chrabromilčan... „Ehm.. ja prepáč mi to, akosi som sa neudržala.“ Vykoktala s rovnakými rozpakmi ako práve prežíval aj Harry.

„Cass... ty... ty to nevieš? Ja som ...g-gay. Myslel som si, že to už vieš.“ Vykoktal trochu rozpačito Harry. Pohľad mal pri tom priznaní pevne fixovaný na povrch stola. „Navyše sa mi p-páči jeden muž....Ja prep-áč. Mám ťa skutočne rád, ale iba ako kamarátku. Medzi nami by to nefungovalo.“

Cassandra na neho vyvalila svoje obsidiánové oči. Harry a gay? Nie to nie je pravda. Predsa vola tu Cho a Ginny... nie, tomu neverila. Zrejme je len príliš vyplašený. Bude na neho musieť ísť o niečo pomalšie... Ale táto hra by mohla byť zábavná a tak sa rozhodla položiť mu otázku. „Och, to som skutočne nevedela... Ták kto je ten šťastný, ktorý ukradol tvoje srdce?“ a s úprimným úsmevom očakávala jeho odpoveď. Ták Harry, koho si vymyslíš? Pobavene sledovala ako na ňu Harry prekvapene pozerá a potom opäť rýchlo odvrátil svoj pohľad. „Ehm...no je to....“ mumlal Harry avšak podľa Cassandrinho názoru nevyzeral, že by sa skutočne chystal odpovedať. „No tak Harry tak ma nenapínaj. Nech viem, kto mi ťa ukradol!“ vyzvala ho opäť a snažila sa aby to neznelo ublížene.

„No... je to...S...“ nedokončil opäť Harry.

„S..?“ nabádala ho opäť. No ták, už si niekoho vymysli!

„Snape!“ zvolal Harry nakoniec akoby to už chcel mať z krku. Cassandra na neho najprv vyvalene zízala a potom vybuchla hurónskym smiechom. Tak to bolo dobré Harry! Pomyslela si. To ťa skutočne nikto lepší nenapadol? Tak a teraz je jasné, že som na teba iba príliš tlačila. Rozhodla sa Cassandra a už sa k tejto téme odmietala opäť vracať...zatiaľ.

„Bavili sme sa o tom, čo budeš teraz robiť...keď teda nechceš ďalej študovať čo máš v pláne?“

Harry vďačný za zmenu témy ihneď odpovedal: „Uvažoval som, že by som zložil majstrovské skúšky v obrane a elixíroch. Prípravu mám dostatočnú, stačilo by si dohodnúť termíny na ministerstve. A v mojom prípade by to nemal byť problém, ministerstvo sa mi snaží vyhovieť v takmer všetkom,“ poznamenal s nie práve veselým výrazom. „A potom som uvažoval o tom, že by som prijal Minervinu ponuku a stal sa učiteľom na Rokforte...“

V podobnom duchu debatovali d neskorých večerných hodín. Nikto už nespomenul incident s bozkom, avšak  atmosféra bola stále trochu rozpačitá až do doby než sa rozlúčili

***

Cassandra sa nespokojne prechádzala po svojej izbe. Ako by mala presvedčiť Harryho? Najprv bude potreba prinútiť Harryho, aby odvolal čo povedal v tej krčme. To by však mohol byť problém, pretože Harry bol veľmi tvrdohlavý a navyše by utrpelo jeho ego, ak by svoj výrok poprel. Na to bude treba plán, ale aký....? Ešte niekoľko krát prešla z jednej strany izby na druhú, keď pocítila ako niekto prešiel ochranami jej byt. Nebolo pochýb o tom, že to bol jej brat... Zrazu sa jej poznaním rozžiarili oči. Bolo to tak jednoduché! Rozbehla sa do obývačky, v ktorej práve postával jej temne odetý brat a nervózne si podupával nohou.

„Severus, si tu ako na zavolanie!“ zvolala radostne len čoho uvidela.

„Iste sestrička... a dôvod, že som vyhral našu stávku a teraz som nútený pre teba spraviť nejakú službičku s tým určite nemá nič spoločné.“ Odfrkol si posmešne Rokfortský profesor.

„Stávku...?“ zatvárila sa Cassandra zmätene. Výraz sa jej však vyjasnil a jej úsmev nabral nových rozmerov. Iste na tú stávku som absolútne zabudla. Preto som aj začala Harryho učiť. Stavili sme sa či ho za rok dovediem k tomu aby spravil MLOKy na „V“... hlúpy brat, ako o mne mohol pochybovať? Nemohla si pomôcť a aspoň v duchu si posmešne odfrkla. Jej starší brat ju snáď nikdy neprestane podceňovať....teraz za to však bola nesmierne vďačná. Dlžil jej službu a nemohol odmietnuť.

„Iste Severus, stávka....a Už aj viem, čo by si pre mňa mohol spraviť. Nepochybne budeš nadšený, že to budeš mať čo najskôr z krku, však?“ nečakajúc na odpoveď k nemu pristúpil a pevne stisla jeho ruku pre prípad, že by ju chcel vytrhnúť z jej zovretia. „Zaväzujem ťa, aby si sa pokúsil o nadviazanie partnerského vzťahu s Harrym Jamesom Potterom. Spravíš všetko čo bude v tvojich silách, aby si ho donútil slobodne priznať, že ťa nemiluje a neodvolá svoje tvrdenie, že je gay. Tak si prajem!“ Povedala pevným hlasom a mágia sama vycítila, že je medzi nimi dlh a tak prijala túto požiadavku za záväznú. Ich spojené ruky zlato zažiarili a na mužovom malíčku sa objavil zlatý prstienok.  Severusova mágia prijala svoj záväzok, prísaha bola spečatená.

To bola chvíľa kedy Cassandra pustila bratovu ruku, čo najrýchlejšie sa presunula ku dverám do svojej izby a pre istotu pred seba vyčarovala ochranný štít. Síce sa desila toho, čo jej teraz Severus spraví, no svoj čin neľutovala. Pre istotu len o niečo zosilnila ochranný štít.

„Cassandra.... vieš že ťa z nejakého neznámeho dôvodu považujem za vcelku znesiteľnú osobu....a som si istý, že ma teraz uistíš, že toto, čo sa práve stalo bol len nejaký tvoj veľmi, VEĽMI hlúpy žart, však mám pravdu?“ spýtal sa jej s naoko pokojným výrazom. Nikto však nemohol pochybovať o tom, že je len kúsok od toho, aby práve niekoho zavraždil.

„Obávam sa, že som to myslela vážne,“ vzchopila sa Cassandra a odpovedala mu pevným hlasom. Pri pohľade na bratovu tvár sa však všetko jej istota pomaly strácala. Preto zmenila svoj tón na ospravedlňujúci a pokúsila sa tváriť čo najprosebnejšie. „Sev, nehnevaj sa, ale je to dôležité. Veď nejde o nič zložité a vlastne ani nebudeš musieť nič robiť. Proste ho pozvi niekam von akože na rande. On to vzápätí odmietne, vieme predsa o tom ako to medzi vami bolo na škole. Donútiš ho povedať, že si len vymýšľal o tom, že by ťa miloval alebo bol gay a máš pokoj. Vlastne môžeš byť rád, že som si vymyslela tak jednoduchú úlohu.“ Argumentovala presvedčene Cassandra a nevšímajúc si akékoľvek námietky, ktoré by mohol mať jej brat....

***

Ja ju zabijem....raz tú malú mrchu, ktorá sa opovažuje nazývať mojou sestrou zabijem! Opakoval si Severus celou cestou z ministerstva. Už týždeň neustále pozoroval toho fagana Pottera, snažil sa odpozorovať jeho návyky, denný režim, jednoducho všetko. Akoby nemal nič lepšieho na práci! A to všetko bola vina tej.... proste jej! A samozrejme aj Pottera! Prečo si musel vymyslieť takú hlúpu historku? A na všetko teraz doplatil on...akoby bol čokoľvek z toho jeho problém. Potlačiac svoje myšlienky do úzadia otvoril dvere do baru v ktorom len pred nedávnom skončil Potter.

Ten fagan dnes skladal majstrovské skúšky z elixírov. Obranu zvládol už pred dvoma dňami. Severusa štval, ako Potter využil svoje postavenie celebrity... Iný na skúšky museli čakať aj niekoľko rokov a museli byť tiež zapísaný aspoň rok pod učením niektorého zo skúsených majstrov... Ale Potter bol výnimka. Na obranu nepotreboval žiadneho majstra, stačilo mu zvládnuť teoretické a praktické skúšky. Jeho boj s Temným Pánom ho kvalifikoval dostatočne... Na obranu si dodatočne zapísal ako svojho školiteľa Cassandru a samozrejme mu to prešlo!

Nehladne však na svoje pocity sa Severus prinútil nasadiť niečo, čo aspoň podľa neho pripomínalo spoločensky prijateľný výraz a vydal sa k baru, kde si Potter práve objednával pohár ohnivej Whisky.

„Dobrý deň, profesor! Dáte si so mnou? Vlastne som Vám už objednal, tak tam tak nestojte a sadnite si ku mne.“ Oslovil ho Potter uvoľnene. Severus na neho zostal vyjavene civieť. Ako o mne mohol vedieť? A ako vedel, že idem práve za ním? Je akýsi veľmi domýšľavý...Pomyslel si Severus roztrpčene, úplne zanedbávajúc fakt, že mal ten fagan vlastne pravdu.

„Potter, stále tak namyslený?“ zvolal pre nedostatok nápadu už osvedčenú urážku. Pri tom sa snažil skryť prekvapenie z toho, že o ňom Potter vedel. Nebol si istý, či je ten fagan taký všímavý, alebo už len proste vypadol z formy.

„Netvárte sa tak prekvapene profesor, viem o vás už dávno... myslíte si, že by si nevšimnem, keď ma niekto  celý týždeň pozoruje?“ spýta sa ho pobavene. Rozhodne som vyšiel zo cviku.... Rozhodol sa Severus, pretože nebola iná možnosť, ako by ho mohol Potter tak jednoducho odhaliť...a navyše v ňom tak dobre čítať aby uhádol nad čím premýšľal...

„No tak, pane. Tak sa už prestaňte tváriť ako vyoraná myš a štrngnite si so mnou!“ vyzval ho chrabromilčan a už mu podával pohár z jantárovou tekutinou. Severus sa rozhodol, že pred nadchádzajúcou úlohou by mu trocha tekutej odvahy len pomohla a tak ponúkaný pohár prijal a ihneď jeho obsah vypil.  

„Na zdravie aj vám...“ uškrnul sa Harry a tiež do seba obrátil svoj nápoj.

„Hmm“  vydal Severus neidentifikovateľný zvuk, ktorý mal byť niečo ako ospravedlnenie za ten malý spoločenský priestupok, ktorého sa práve dopustil.

„Tak teda, profesor, aký bol váš dôvod k tomu, aby ste ma tak neúnavne pozorovali?“ spýtal sa Harry nenútene, avšak bolo jasné, že na jeho odpoveď je zvedavý. Severus na druhej strane rozmýšľal nad tým, čo by mal povedať. Jeho plánovaná historka o náhodnom stretnutí v bare mu zjavne neprejde, takže čo by mal spraviť?

„Aké nehanebné obvinenie, myslíte si, že nemám nič iné na práci? To že som vás tu stretol, je len hlúpa náhoda. Avšak, keď sme už tu, mohol by som vás pozvať na pohárik...Vy by ste mohli na oplátku prezradiť, ako sa vám podarilo presvedčiť komisiu k tomu, aby vám vydala majstrovstvo z elixírov.“

„Iste, veď mi obaja vieme aká je pravda,“ poznamenal Harry na tému sledovania, avšak ďalej sa už k tomu nevracal. Nechcel Snapea zbytočne provokovať...teda nie veľmi. „A čo sa týka mojich skúšok, mohli by ste byť prekvapený, ako veľmi pomôže zmena vyučujúceho. Prišiel som na to, že s vhodným vedením som takmer ako prirodzený talent. A tie skúšky, pred pár týždňami som na niečo podobné ani nepomyslel, avšak keď som si dohadoval svoj termín na OVCE minister mi sám ponúkol majstrovské skúšky z obrany. Potom, čo som dostal za „V“ aj z elixírov, ponúkli mi majstrovstvo hneď po skúške. Síce sa mi najprv nepáčilo takéto zvýhodňovanie len preto, kto som...avšak nakoniec som za tú možnosť vďačný.“

„Iste...“ zamrmlal Severus. A čo teraz? Nezáväzná konverzácia...čo by som sa ho mohol spýtať? Cítil sa nepohodlne, nevedel o čom by sa sním mal baviť. Ostatne, nikdy nepatril k veľmi komunikatívnym ľuďom... teda ak nešlo o to niekoho uraziť. A to by mu teraz žiaľ nepomohlo. Ako sa ho mám pokúsiť zviesť? Rozhodne to nepatrí k činnostiam, ktoré by som praktikoval často... pomyslel si tak trochu zúfalo.

„Ehm, čo máte v pláne teraz? Školu máte ukončenú, diplomy a majstrovské tituly z dvoch vážených predmetov.... kam povedú vaše kroky teraz?“

„Aby som bol úprimný, nijak ďaleko sa nechystám,“ odpovedal mu so šibalským leskom v očiach. „Určite vás poteší, že od začiatku roku z nás budú kolegovia. Prijal som Minervinu ponuku na post profesora.“ Harry si vychutnáva pohľad na šokovaný výraz tváre staršieho muža.

„Aký predmet?“ dostal zo seba nakoniec.

„No, to závisí tak trochu aj na viac. Rovnako ak ja máte aj vy majstrovstvo v elixíroch a obrane. A ako staršiemu, skúsenejšiemu a hlavne dlhšie zamestnanému kolegovi vám náleží možnosť výberu. Mne potom zostane ten druhý predmet.“

„A vy si myslíte,  že zvládnete triedu plnú nevychovaných a drzých deciek?“ spýtal sa Snape povýšene.

„No, myslím že by to nemusel byť až taký problém. Učil som už vo svojom piatom ročníku a žiaden problém som nikdy nemal. A to som bol omnoho mladší a neskúsenejší. Navyše si spomínam, že vy ste tiež nebol o moc starší keď ste začal učiť. Dvadsaťjeden rokov ak sa nemýlim? To je iba o rok viac ako mám... vlastne, na začiatku roku už budem mať tiež dvadsať jedna. “ dokončil Harry zamyslene.

„Vek nie je všetko Potter.“ Namietol Snape ostro.

„Iste, tak teda vojna. Tá mi dala dostatok skúseností na to, aby som dokázal udržať triedu v pokoji. Či už budú mávať prútikom, alebo miešať elixíry v kotly.“ V jeho hlase sa odrážala istota.

„Tak teda, ako by ste si poradili s....“ pokúsil sa ho ihneď vyviesť z rovnováhy Snape, avšak Harry sa nedal. Pohotovo popisoval možnosti ako by riešil čoraz podivnejšie situácie, ktoré si Slizolínčan vymýšľal. Do svojej debaty sa zabrali natoľko, že si ani nevšimli ako pomaly zapadá slnko a vonku sa stmieva. Z družnej konverzácie ich vytrhol až barman, ktorý im netrpezlivo oznamoval, že už by rád zavrel.

Obaja sa prekvapene rozhliadli po prázdnom bare. V zhode sa zdvihli a vyšli na ulicu. Ani jednému sa ešte nechcelo rozlúčiť a tak sa jednoducho vydali nočnou ulicou, pričom vôbec neriešili smer. Veď načo aj...ak by chceli ísť na nejaké konkrétne miesto, jednoducho by sa premiestnili. K Severusovmu absolútnemu prekvapeniu, konverzácia neviazla. Z Pottera sa vykľul prekvapivo dobrý spoločník. Niekoľko posledných minút rozoberali rôzne príhody z Rokfortu a vymienili si svoje pohľady na vec.

„Už je neskoro pane,“ povedal zrazu ešte stále rozchechtaný Harry. „Budem musieť ísť domov...“ dodal neisto. Severus postrehol, že veta bola nedokončená. Rozmýšľal,  čo by mal teraz spraviť. Má ho zastaviť? Alebo je čas pokročiť v jeho úlohe? Mal by skúsiť navrhnúť Potterovi, že by mohli ísť k nemu spoločne? Bolo by to dostatočné, aby odvolal to vyhlásenie o tom, že je gay a on by tak mal pokoj? Nebol si istý...avšak začal si uvedomovať, že to možno nie je to, čo by tak úplne chcel. Dnešný večer bol až pozoruhodne príjemný. Už dlho som sa z niekým len tak nezhováral... A s Potterom je celkom zábava...Pomyslel si prekvapene. Za tú dobu čo rozmýšľal o tom, čo by mal teraz spraviť sa Harry zjavne odhodlal k položeniu svojej otázky: „Pane, dnes to bola celkom zábava... nechceli by ste ísť niekde na pohárik aj nabudúce? Čo tak napríklad v piatok?“ navrhol Harry rozpačito.

Severusa tá otázka prekvapila, tentoraz to však nedal poznať. Podozrievavo si ho premeral, no nakoniec súhlasne prikývol. Vyzerá to, že dnes som svoju úlohu ešte nesplnil... Tak teda nabudúce. Rozhodol sa a snažil sa ignorovať ten vtieravý pocit spokojnosti, že si tento večer bude môcť zopakovať.

***

Nakoniec sa to stalo akýmsi zvykom. Počas uplynulého mesiaca chodil s Harrym každý piatok na drink. Po dvoch týždňoch a niekoľkých pohároch whisky si potykali. Severus sa rozhodol ponechať si ako vyučovací predmet elixíry. Ako povedal, Potter učiaci tak delikátny predmet by skončil katastrofou. Po tejto udalosti sa začali stretávať aj uprostred týždňa aby mohli diskutovať o učebných plánoch. Harry bol vďačný za možnosť poradiť sa so skúsenejším kolegom a Severus bol rád, že môže tráviť čas s mladším mužom. Jeho prítomnosť totiž zahnala pocit osamelosti, ktorý ho zvieral čo si pamätal. Za ten mesiac sa z nich stali dobrý priatelia. Severus konečne odložil starú zášť, a Harry...ten tak spravil už veľmi dávno.

Avšak tento vývoj sa nepáčil Cassandre. Pre si vyhľadala svojho brata a svoj názor mu vmietla do tváre: „Tak Severus, kde to viazne? Už je to mesiac, ako to, že Harry ešte neodvolal tie bludy o tom, že je gay? Myslela som, že je aj v tvojom záujme, aby si to mal čo najskôr z krku.“ Nadávala a pri tom rozzúrene pochodovala po izbe.

„Ale, ale...Sestrička, bojím sa spýtať, prečo ti na tom tak veľmi záleží.“ Poznamenal sarkasticky, avšak odpovede sa úprimne obával. Bál sa toho, že by jeho sestra mala záujem o Harryho. Bál sa toho a ani nevedel prečo... A taktiež sa bál toho, čo muselo prísť. Nechcel zničiť to pre neho tak drahé priateľstvo. A bol si istý, že presne to sa stane, ak by sa pokúsil Harryho zviesť. Ako vraví jeho sestra, Harry si to o gayovi len vymyslel a ak by to na neho skúsil, určite by si o ňom myslel, že je nejaký úchylák. On sám bol síce bisexuál, ale o Harrym ako svojom partnerovi nikdy neuvažoval...aspoň si to nechcel pripustiť.

„To vážne nie je tvoja vec Severus. Teba musí zaujímať iba to, ako sa ho pokúsiš zviesť. Získaj od neho priznanie a máš pokoj.“ Uzavrela rozhodne a ako sa do jeho bytu vrútila tak aj odišla.

„Iste, Cass...veď čo, že tým možno stratím jediného priateľa...“ zamrmlal si Severus podráždene. No tak nech to má z krku...a potom bude dúfať, že zachráni čo sa dá.

***

Večer sa ako v poslednej dobe každý piatok stretol s Harrym. Po príjemne strávenom večery, kedy hovorili o všetkom aj o ničom sa ocitli na ceste z Rokvillu do Rokfortu. Severus sa rozhodol, že je čas spraviť, čo je potreba.

„Harry...nechcel by si ísť ku mne? Mohli by sme si dať ešte pohárik...“ navrhol trochu rozpačito.  

„Rád...“ 

Spoločne sa teda vydali ku hradu. Panovalo medzi nimi  ticho, ale nebolo ani napäté ani rozpačité... Obaja si v tichosti vychutnávali nočnú prechádzku a prítomnosť toho druhého. Čo nevidieť už boli v Severusových komnatách. Harry sa ihneď usadil v kresle, ktoré si pri jeho početných návštevách stalo už „jeho“.  Severus medzitým priniesol dva poháre v ktorých sa na dne jagal alkohol. Tak a predstavenie môže začať. Pomyslel si neveselo.  Jeden z pohárov podal Harrymu pričom si dal záležať, aby sa dotkli prstami a snažil sa ten dotyk čo najviac predĺžiť. Harry sa mu na neho prekvapene pozrel. Severus mu ten pohľad opätoval.

Tak teda teraz, skôr ako stratím odvahu. Rozhodol sa a naklonil sa k Harrymu. Ako sa jeho pery blížili k tým Harryho, očakával, že ho mladší muž zastaví a pravdepodobne mu aj vynadá. Nič podobné sa nestalo. Naopak. Harry sám prekonal medzeru ktorá ich delila a spojil ich pery. Bol to len ľahučký dotyk, skoro ako dotyk pierka. Aspoň zo začiatku, pretože netrvalo dlho a Severus ucítil na svojich perách jazyk, ktorý žiadal o vstup. Malo sa toto stať? Nemal ma teraz preklínať namiesto toho, aby ma bozkával? Uvažoval Severus prekvapene. Ani nevedel, kedy otvoril ústa a vpustil Harryho jazyk dnu. Ich bozk bol opatrný, poznávajúci a napriek tomu nesmierne vzrušujúci.

Síce sa bozkávali iba chvíľu no pre oboch to bolo ako malá večnosť. Keď sa od seba odtiahli, na Harryho tvári sa rozžiaril blažený úsmev. „Konečne!“ zasmial sa. „Už som sa bál, že sa nikdy neodvážiš. Už som skoro ani nedúfal. Bol som zmierený s tým, že  to budem musieť vziať do vlastných rúk, tak ako na začiatku, keď si ma týždeň sledoval a napriek tomu si ma neoslovil... Severus... po tomto bozku som túžil už tak dlho!“ povedal Harry šťastne pred tým, ako sa opäť vrhol na pery staršieho muža. Bozk bol nežný, akoby mu ním Harry skutočne ďakoval.

A Severus bol z toho všetkého zmetený. Harry ho pobozkal...a netváril sa pri tom ani trochu znechutene. A povedal, že ho túžil pobozkať už dlho... Takže Harry Cassandre neklamal. Pomyslel si a pri tej myšlienke ho zaplavil pocit šťastia. Harry ma má rád...a ja mám rád jeho...ale ak chcem aby z toho niečo bolo, musím mu hneď povedať pravdu!

Jemne od seba Harryho odtlačil a chytil ho za ruku. Odviedol ho k sedačke, aby si mohli sadnúť vedľa seba. Stále nepúšťajúc mladíkovu ruku sa mu pozrel do očí a povedal: „Harry, musím sa ti z niečím priznať a prosím ťa, vypočuj ma skôr ako sa uchýliš k nejakým záverom dobre?“ prosebne sa pozeral na Harryho, až kým ten kývnutím hlavy nesúhlasil.

„Ďakujem. Dôvod, prečo som ťa vtedy sledoval bol trochu iný, hoci...je fakt, že som len hľadal odvahu aby som ťa pozval niekde na pohárik...lenže moje dôvody neboli úplne čestné... avšak potom sa niečo zmenilo. Ten večer som si užil a začal ťa spoznávať a ja... konečne som cítil ako by som mal priateľa. Niekoho kto odo mňa nič nežiada a je so mnou proste preto, že mu moja prítomnosť neprekáža. Niekoho, komu sa neprieči môj sarkazmus... a tak som sa bál že by som ťa stratil, ak by som ti priznal pravdu...alebo ak by som spravil, to čo som mal. A to som nechcel. Mne na tebe záležalo. Záleží! A uvedomil som si, že nie len ako na priateľovi, ale bol by som rád...ak by si sa stal možno aj viac? Avšak ak by si súhlasil, chcem s tebou jednať s čistým štítom a tak sa ti musím priznať.“ Hovoril a vedel, že to čo hovorí znie trochu zmetene. Harry sa síce trochu mračil, avšak neprerušoval a ani si nesnažil uvoľniť ruku zo Severusovho zovretia. „Vtedy som za tebou prišiel, pretože ma o to požiadala Cass. Alebo skôr nepožiadala ale prinútila. Mal som ku nej dlh a tak ma prinútila prisahať, že spravím všetko pre to, aby si odvolal svoje tvrdenie o tom, že si gay...a že, že sa ti páčim.“ Priznal s rozpakmi. „Z toho čo mi potom prezradila to skutočne znelo akoby si si to len vymyslel, aby si sa vyhol danej situácií. Nechcel som to spraviť, no musel som... Avšak ako som už povedal, potom som ťa spoznal a... ja nechcem aby si si myslel, že som konal len kvôli sľubu ktorý som dal svojej sestre. Ja ťa mám skutočne rád.“

Dopovedal Severus a odvrátil od Harryho tvár. Tak a je to tu. Dozvie sa pravdu. Uvidí či to Harry pochopí a či mu dokáže odpustiť. Ticho v miestnosti trvalo a napätie sa zväčšovalo.

„Ehm....ak som to pochopil. Mal si ma zviesť, respektíve pokúsiť sa o to a tým ma donútiť aby som odvolal to, čo som povedal tvojej sestre. Avšak teraz si nekonal na základe sľubu ktorý si dal svojej sestre správne?“

„Skoro... vieš, ja som si až do teraz skutočne myslel, že si si to všetko vymyslel. Nemal som najmenšiu nádej, že by si ma mohol mať rád...teda rád inak ako kamaráta. A tak som jednoducho chcel naplniť svoj prísľub a dúfať, že medzi nami zostane aspoň obyčajné priateľstvo. Ani som nedúfal, že by si mi ten bozk vrátil.“ Uviedol Severus všetko na pravú mieru na čo sa Harry rozosmial. Nebol to však veselý smiech skôr trochu hysterický. „Sme to mi ale prípady. Ja som sa ťa bál pobozkať, pretože som si myslel, že by si to nechcel a ty si na tom bol rovnako.“ Jeho smiech však rýchlo ustúpil a nahradila ho vážna tvár.

„Severus, cením si, že si mi povedal pravdu... ale ako mám vedieť, že to čo teraz cítiš nie je dôsledok tej tvojej prísahy? Obaja vieme že mágia koná nevyspytateľne.“

„To je somarina Harry, to čo k tebe cítim rozhodne nie je následok mojej magickej prísahy...ale aby som ťa presvedčil, stačí ak povieš, že to čo si povedal mojej sestre je klamstvo a môj sľub sa naplní...“

„A potom...?“

„Potom sa uvidí.“ Pousmial sa Severus. Vyzeralo to nádejne. Harry na neho nekričal, nepreklial ho ani neušiel. Naopak, vypočul si ho a zrejme mu bol ochotný odpustiť.

„Fajn,“ odkašľal si Harry. „Poďme na to. Odvolávam svoje tvrdenie o tom, že by som bol gay a že by sa mi páčil Severus Snape.“ Preniesol to jasným hlasom a nepäto pozoroval Severusa.  Zrazu si všimol, ako nenápadný prstienok na jeho ruke zažiaril a následne zmizol.

„Je po všetkom, svoj záväzok som splnil, už ma neviaže žiadna mágia.“ Povedal Severus s úľavou. Harry na neho zostal nervózne hľadieť. Starší muž sa usmial a pritiahol si ho do náruče a jemne ho pobozkal.

„Ako som povedal ,nič sa nezmenilo. Mám ťa rád Harry.“

„Aj ja teba, Severus.“  Usmial sa Harry spokojne a stúlil sa v náruči staršieho muža.

***

PS: Mám v hlave ešte myšlienku na malinké pokračovanie. Predsa len, Cessandra by si zaslúžila vedieť, že Sev úspešne splnil svoje zadanie.... takže ak by ste mali záujem, dajte vedieť, aby som vedela, či to mám previesť z myšlienok do textu ;)