Harry Potter Slash poviedky

Keď Harry prišiel do Rokfortu, aby dokončil posledný ročník, myslel si (alebo možno dúfal), že bude mať konečne pokoj. Voldemort bol konečne mŕtvy, smrťožrúti pochytaný a kúzelnícky svet sa znova staval na nohy. Preto sa  na začiatku školského roka s úsmevom a dobrou náladou usadil do veľkej siene medzi priateľov, ktorý sa taktiež vrátili dokončiť štúdium. Napriek tomu že prvé týždne školy prebehli v pokoji, mal Harry pocit, že niečo nie je v poriadku. Avšak nevedel určiť z čoho ten pocit vyplýva. Nakoniec mu stým pomohla Hermiona.

Boli zrovna na hodine elixírov. Keďže Ron v týchto hodinách nepokračoval, pracovali Hermiona s Harrym spoločne. Harry zrovna krájal nejaký koreň o ktorého pôvode nemal ani najmenšie tušenie, keď doňho drgla Hermiona a pošepla mu: „ Harry, spravil si niečo Snapeovi? Alebo si sa sním už zase pre niečo hádal?“ Harry sa zamračil a potom jej taktiež šepotom odpovedal: „Nie, v poslednej dobe sa mu úspešne vyhýbam...je to posledný rok na škole, nechcem ho tráviť na trestoch. Navyše, odkedy som zabil Voldemorta ma ignoruje. Prečo sa na to vlastne pýtaš?“ Hermiona sa naklonila ešte bližšie a povedala: „No celú hodinu sa na teba tak divne pozerá,“ odmlčala sa a zvraštila obočie. Po chvíľke uvažovanie pokračovala: „Vlastne nie. Nepozerá sa tak na teba len túto hodinu. Pozerá sa tak na teba už od začiatku roka. Je to celkom desivé...Fakt Harry ty si si nič nevšimol?“

Harry odmietavo zavrtel hlavou. Potom sa zdráhavo pozrel dopredu triedy, odkiaľ ho skutočne pozoroval Snape. Keď si všimol ten intenzívny pohľad, ktorým ho prepaľovali tie tmavé oči, prešli mu po chrbte zimomriavky. Nedokázal uhnúť pohľadom, bol ako zhypnotizovaný. Z omámenia ho prebral až profesorov hlas: „Neviem čo máte také dôležité, že to musíte preberať na mojej hodine pán Potter, ale keďže to nemôže počkať na prestávku iste sa snami o to radi podelíte, však?“ Keď počul ten ironický hlas s myknutím sa vrátil do reality a potom len zvesil hlavu. „Škoda, asi to nebolo až tak dôležité, však? Čo by som však od vás mohol očakávať. Strhávam 10 bodov chrabromilu za vyrušovanie na hodine....Obom!“ Dodal so spokojným úškrnom na tvári. „A teraz, odoberte vzorky vašich výtvorov, označte ich a dajte ich na katedru. Potom láskavo vypadnite z tejto triedy!“

***

Harry sa usilovne snažil nevnímať pohľad, ktorý na sebe cítil počas celej večere. Hlavu držal odhodlane sklonenú a celú svoju pozornosť venoval kaši ktorú jedol. Preto zostal prekvapený, keď začul rozhovor, ktorý prebiehal v jeho okolí.

„No fakt, pozrite sa, ako sa na Harryho pozerá. Všimla som si to už dávnejšie. Dnes na hodine elixírov z neho takmer nespustil zrak.“ Chalani zo siedmeho ročníku zaujato počúvali Hermionu. „Myslíte, že má niečo za lubom? Vždy chcel Harryho dostať preč zo školy, čo ak teraz niečo plánuje? Na toho starého netopiera by to sedelo!“  rozohnil sa Ron. „Mne to skôr pripadá, akoby ho skôr vyzliekal pohľadom. No len sa na neho lepšie pozrite!“ Namietol Seamus pobavene. „No neviem...náš Harry je samozrejme sexy, ale že by sa oňho zaujímal ten slizký Snape? Nezmysel!“ „V každom prípade by to podporovalo našu domnienku, že náš drahý pán profesor je ga-“ vetu nedokončil, lebo ho prerušili zvuky dusenia sa, ktoré prichádzali od Harryho a Rona. Keď sa pozreli ich smerom všimli si Hermiony ktorá sa im snažila pomôcť. Ron celý červený s ťažkosťami povedal: „Chalani, ale vážne....Toto...toto mi už nerobte. Skoro...skoro som sa zadusil s večerou...Hrozná predstava.“

Harry na tom nebol o moc lepšie. Tiež mu zabehlo sústo , ktoré práve prežúval. No najhoršie bolo, že s tej myšlienky, že by sa mohol Snapeovi páčiť nebol ani zďaleka tak znepokojený, ako by mal byť. Preto teraz zodvihol hlavu a pozrel sa smerom k učiteľskému stolu. Chcel sa presvedčiť, či je skutočne pravda to, čo hovoria jeho spolužiaci. Keď sa ich pohľady stretli, ucítil Harry znovu to príjemné mrazenie. Otriasol sa, rýchlo sklonil pohľad vzal si svoje veci a zmetený rýchlo vybehol z veľkej siene. Nevšimol si preto spokojný výraz, ktorý sa zjavil na Snapeovej tvári.

***

Napriek tomu, že bol Harry unavený, nemohol v noci zaspať. Stále musel rozmýšľať o Snapeovi a o tom, čo tie jeho pohľady znamenajú. Keď si potom spomenul na debatu, ktorá prebiehala pri večeri, na spánok už ani nepomyslel. Zliezol z postele a vybral sa do spoločenskej miestnosti. Nebol až tak prekvapený, keď zistil, že je už úplne prázdna. V krbe ešte doháral oheň. Sadol si teda do kresla a pozoroval posledné plamene. Rozmýšľal o tom, prečo ho tak rozrušilo, keď Seamus povedal, že sa Snape pokúša vyzliecť pohľadom. Iste, samotná tá myšlienka by ho samozrejme mala rozrušiť, no Harry mal pocit, že to čo by znepokojilo niekoho iného, necháva jeho kľudným. Iste, zaskočilo ho to, ale ako si uvedomil, tá možnosť, že by sa svojmu profesorovi páčil mu až tak nevadila. Prečo? To nevedel. Bol si istý, že keby sa tak na neho pozeral niekto z jeho spolužiakov, nebral by to s takým kľudom. Napríklad taký Malfoy. Pri tej myšlienke sa striasol odporom. Ale Snape mu nevadil a on nemal ani najmenšie tušenie, prečo to tak je. Vôbec tomu nerozumel a to mu vadilo. To bol dôvod, prečo bol taký rozrušený a prečo nemohol spať. Potreboval si to v hlave utriediť, aby pochopil svoje pocity. A najlepšie sa mu rozmýšľalo za pochodu.

Jednoduchým kúzlom si zo spálne privolal svoj župan a dúfal, že tým nikoho nezobudil. Nemal však v pláne to zisťovať. Rýchlo si župan obliekol a vykradol sa zo spoločenskej miestnosti. Hodnú chvíľu sa len bezmyšlienkovito túlal chodbami starého hradu. Nakoniec ho kroky priviedli až na astronomickú vežu. Prišiel ku oknu a pevnejšie k sebe privinul svoj odev. Predsa bola noc a fúkal už chladný vietor. Pozeral sa do noci, akoby dúfal, že mu pomôže odhaliť odpoveď na jeho otázky. Pokoj a ticho noci mu nakoniec pomohli utíšiť rozbúrené myšlienky, hoci odpovede mu stále chýbali. Bol tak zahĺbený do seba, že si ani nevšimol, že už na veži nie je sám. Na jeho obhajobu treba povedať, že postava ktorá ho z tieňa sledovala mala v zakrádaní sa bohaté skúsenosti.

Muž pomaly vykĺzol z tieňa, v ktorom sa doteraz skrýval a priblížil sa mu za chrbát. Potom sa vzpriamil a prísne povedal: „Pán Potter, aké to prekvapenie. A ja som dúfal, že ste sa už za tie roky na tejto škole naučili, že po večierke sa vychádzať nemá!“ Harrymu bolo treba pripísať bod za to, že nevykríkol ako malé dieťa. Avšak on toho ani nebol schopný. Zostal strnulo stáť a nedokázal sa ani pohnúť. „Pán Potter, keď sa s vami rozprávam, ocenil by som, keby ste sa mi pozerali do tváre!“  Harry sa teda veľmi pomaly otočil. Vyzeral akoby videl ducha. Keď ho Snape uvidel, tváril sa veľmi pobavene. Potom sarkasticky povedal: „ A skúste dýchať, nerád by som vás znova zachraňoval...“ Povedal, načo sa na chvíľu odmlčal. Počkal kým študent pred ním znova začne dýchať pristúpil k nemu bližšie, uprene sa na neho zadíval a potom tichým hlasom dodal: „I keď, možno by to nemuselo byť až tak na škodu.“  Videl, že chlapec po jeho vyhlásení znova stuhol a po čele mu stiekla kvapka potu. Pobavene sledoval jeho výraz. Potom od neho rázne odstúpil a prešiel k druhému oknu. Stál mu otočený chrbtom a pozoroval  krajinu vonku. Ticho už trvalo dosť dlho a Harry si myslel, že už ďalej pokračovať nebude. Preto sa otočil a dúfal, že sa mu podarí čo najskôr zmiznúť. Zastavil ho však Snape, ktorý sa rozhodol znovu rozhovoriť. „Viete pán Potter, keď som vás tu na tejto veži stretol naposledy, vôbec ste neboli taký mĺkvi. Ak mám byť úprimný, povedal ste mi veľa veľmi zaujímavých vecí...“ Otočil sa od okna a znovu sa mu pozrel do tváre. Všimol si nanajvýš zmetený výraz v tvári chlapca a preto pokračoval. „Och vy si to zjavne nepamätáte. No, možno za to môže ten alkohol čo ste vtedy popili. Budem teda taký dobrá a trošku vám osviežim pamäť. Bolo to minulí rok, asi mesiac pred záverečnou bitkou. Keď som vás tu našiel, ležal ste na zemi a nariekal nad svojim osudom. A prezradili ste mi aj pár skutočne zaujímavých informácií i keď netuším, kde ste sa dostali k myšlienke, že by ma to mohlo trápiť.“

Snape znovu stíchol a videl zmätok, ale aj strach na tej mladej tvári. Pomaly sa začal k Harrymu približovať. Túto chvíľu si neuveriteľne užíval. Mal nad ním navrch a plánoval to využiť. Postavil sa až tesne k nemu a tichým hlasom pokračoval. „Sťažovali ste sa mi na to, ako za vami mladá Weasleyová stále dolieza a snaží sa vás zviesť. Že neakceptuje vaše odmietnutia a aj napriek tomu sa vás stále snaží pobozkať. A vám sa to nepáči.“ Pri ďalšej odmlke sa priblížil tvárou až k tej jeho. Keď svojim podmanivým hlasom začal rozprávať tento krát, cítil Harry jeho dych pri svojom uchu. Na celom tele cítil zimomriavky a krv mu burcovala telom. „Vy by ste vraj radi pobozkali niekoho iného. Meno, to ste mi síce nepovedali, no potom ste sa postavili a na roztrasených nohách ste sa snažili dostať ku mne. Postavili ste sa oproti mne, a tvárou ste sa priblížili až k tej mojej.“ Ako to hovoril, pootočil tvár tak, že jeho pery boli tesne pri tých Harryho. Keď pokračoval vo svojej reči, Harry mohol cítiť jeho dych na svojich perách. „ Pootvoril ste ústa a...“ Snape sa dramaticky odmlčal a rázne od chlapca odstúpil. Nakoniec dodal tým najsarkastickejším tónom akým dokázal: „...a svetlo sveta znovu uvidelo obsah vášho žalúdka. Verte mi, môžete byť len rád, že mám tak pohotové reflexy a stihol som sa uhnúť. A máte šťastie, že dnes ste triezvy. Inak by som išiel ihneď za riaditeľom. Takto si vystačíte s týždňovým trestom u mňa. Nástup máte zajtra po večery. Prajem vám dobrú noc pán Potter. Cestu isto nájdete aj sám. Och a Potter? Strhávam 20 bodov chrabromilu!“

Harry vydýchol dlho zadržovaný dych. Doteraz stál ako prikovaný. Len nevedel, či to bolo strachom alebo očakávaním. Vážne si myslel, že ho Snape chce pobozkať. Ako zhypnotizovaný sa otočil a odišiel späť do veže.

Snape pozoroval, ako Potter odchádza späť do veže. Cítil pocit zadosťučinenia. Všetko, čo tomu zelenookému mladíkovi hovoril bola pravda až na to, že pár maličkostí vynechal. Skutočne ho tu v ten večer našiel. Sťažoval sa na to, že ho stále naháňajú dievčatá, ale že jemu sa nepáčia. Potom povedal, že sa mu páči on a chcel by ho pobozkať. Snape sa na neho vtedy len vyzývavo pozrel. Nepredpokladal, že by sa chlapec k niečomu zmohol. To však podcenil alkoholom posilnenú odvahu svojho študenta, ktorý spozoroval výzvu v jeho očiach. Postavil sa, prišiel k nemu a skutočne ho pobozkal. Snape bol prekvapený Potterovým počínaním, nehovoriac ani o reakcií vlastného tela. Tento okamih však nakoniec prerušil Harry, ktorého žalúdok skutočne nezvládol nápor všetkého toho alkoholu. Snape ho vtedy len poslal na ošetrovňu a ani mu neudelil žiaden trest. Do neskorej noci potom rozoberal to čo sa na veži stalo. Nasledujúci mesiac Pottera pozorne sledoval, najme pri tréningoch. Pripravoval ho na jeho boj proti Voldemortovi. Čím viac ho sledoval, tým viac chcel vedieť, či bolo Potterove počínanie spôsobené len veľkým množstvom alkoholu, alebo za tým bolo aj niečo viac. Po tréningoch sa s ním zhováral a preberal veci čo by mal Harry zmeniť. Občas mu ponúkol niečo na pitie a potom vymýšľali rôzne stratégie, ktoré by v boji mohli použiť. Po poslednom tréningu začali opäť  preberať stratégiu a uisťovali sa, že vedia čo treba robiť. V ten večer mu Snape do pitia pridal kvapku veritasera. Harry sa vtedy priznal, že sa mu Snape páči a že ho má rád. Snape z jeho rozprávania pochopil, že Harry to popiera aj pred sebou samým. Popiera, že je gay, lebo sa bál odmietnutia zo strany okolia. Keď teda Harry odchádzal zo Snapeovej pracovne, vymazal mu profesor spomienky na poslednú udalosť a vymyslel plán. Plán ako zviesť Harryho Pottera. Musel však počkať na to či bude čas aby ho použil. Voldemort padol, svetlo vyhralo. Kvôli poškodeniam školy začali prázdniny skôr.

Hoci cez prázdniny začal pochybovať, či je to dobrý nápad, všetky pochyby zostali zabudnuté, keď ho uvidel v prvý školský deň. Keďže Voldemort už nikoho neohrozoval, Harry sa nemusel vracať ku svojim príbuzným. Čas voľna strávil u Weasleyovcov. Teraz z neho bol mladý muž. Črty tváre mu zmužneli, nechal si narásť dlhšie vlasy a telo nabralo na svaloch. Severus si musel uznať, že keď ho po prázdninách uvidel po prvý raz, pristihol sa ako zadržiava dych. Bolo rozhodnuté. Ako prvé bolo treba upútať jeho pozornosť. Neustále ho pozoroval, čo si samozrejme po nejakom čase všimol on aj jeho kamaráti. Pozoroval...Severus si sám priznal, že občas ho doslova vyzliekal pohľadom. A stačilo, aby si spomenul na ten jeden krátky bozk a jeho myseľ mu začala ponúkať rôzne predstavy.

Teraz však bolo treba pokročiť. Dnešné stretnutie mu prišlo maximálne vhod. Ako druhé bolo treba vzbudiť túžbu. Keď dnes Harrymu rozprával o tej noci, musel sa neskutočne premáhať, aby ho znovu nepobozkal. Videl ten záblesk sklamania, po tom čo sa od mladíka odtiahol a vedel, že bolo len dobré že sa dokázal ovládnuť. Aspoň ak má jeho plán fungovať. Vďaka trestu má týždeň na to, aby v ňom vzbudil túžbu a potom...potom sa uvidí.

***

Harry sa ráno zobudil neskoro. Bol nevyspatý, lebo keď sa vrátil späť do postele, stále musel myslieť na to, ako ho Snape skoro pobozkal. Desilo ho fakt, že ľutuje to, že to bolo skutočne len skoro. Celú noc sa prevaľoval a zaspal až nadránom. To bol dôvod, prečo bol celý deň podráždený. Ľudia sa mu na chodbách snažili vyhýbať a aj Ron s Hermionou si od neho radšej udržiavali odstup. Hneď po vyučovaní sa utiahol znovu do postele. Zobudili ho až spolužiaci, ktorý neisto postávali v izbe.

„Ehm, Harry, za chvíľu začne večera...asi by si mal vstávať.“ Odvážil sa ako prvý Ron. Harry sa s povzdychom postavil. Keď videl ako nervózne okolo neho postávajú nasadil ospravedlňujúci výraz. „Chlapci, prepáčte mi, ako som sa dnes správal. Bol som nervózny z toho ako sa na mňa Snape stále pozerá a to čo ste o tom včera povedali mi veľmi nepomohlo. Navyše som sa vôbec nevyspal.“ Chalani sa na neho tiež usmiali. „Pohoda kámo, my to chápeme, každý občas máme blbý deň nie? Tak poď ideme na tú večeru!“

S dobrou nálada Harrymu vydržala až do konca večere. Už sa spolu s kamarátmi zdvíhal z lavičky rozhodnutý dostať sa čo najskôr do spoločenskej  kde by si spolu zahrali rachotiacu sedmu, keď sa pred ním objavil Snape. „Ale pán Potter, hádam ste nezabudli na váš dnešný trest? Moja učebňa je myslím opačným smerom... a pán Potter pridajte do kroku!“

Harry sa naštvane pozeral smerom, kam práve odišiel profesor elixírov. Potom hodil po spolužiakoch ospravedlňujúci pohľad. „Sorry, na ten trest som fakt zabudol. Obávam sa, že čakať na mňa nemusíte.“ Povedal neveselo a odišiel smerom do žalárov. Keď prišiel pred učebňu dvere už boli otvorené. „Na stole máte prichystané žaby, prosím môžete začať s ich pitvaním.“ Povedal Snape a ani nezdvihol pohľad od svojej práce. Harry si povzdychol a chopil sa noža. Po dobe, keď už nemal ani najmenšej potuchy, koľkú žabu to vlastne pitve, začali jeho myšlienky zalietavať späť k včerajšku. So záujmom sa zadíval na profesora, ktorý práve opravoval prácu nejakého študenta. Snape bol zahĺbený do čítania a nevedomky si prechádzal brkom cez pery. Harryho ten pohľad neuveriteľne fascinoval a jeho oči sa upriamili na profesorove pery. Aké by to bolo, keby ma včera skutočne pobozkal? Boli by studené a tvrdé alebo poddajné? Ako by asi tak chutil?

„Potter, smiem vedieť, čo je tak fascinujúce, že musíte prestať pracovať?“ Harry sa prekvapene pozrel Snapeovi do očí, ktoré ho pobavene sledovali. Keď si uvedomil na čo to myslel, jeho tvár nabrala sýto červenú farbu. Rýchlo sa vrátil k svojej práci. Po vypitvaní poslednej žaby a uprataní stolu rýchlo opustil triedu. Na profesora sa radšej ani nepozrel.

Snape pozoroval ako sa balí a čo najrýchlejšie opúšťa triedu. Keď sa za ním zavreli dvere, po tvári sa mu rozlial spokojný úsmev. Harry, vidím, že to zrejme nebude tak ťažké ako som sa obával. Možno ani nebude treba celý týždeň. Samozrejme, že ho celú dobu nenápadne pozoroval a keď si všimol, že na neho Harry upriamil svoju pozornosť, začal sa hrať s brkom. Malo to požadovaný efekt a Harryho pohľad bol priťahovaný k jeho perám. Hmm uvidíme, ako budeš reagovať zajtra. Škoda len, že nemáme spolu žiadnu hodinu.

***

Keď Harry prišiel ďalší večer na svoj trest, čakalo ho prekvapenie. Snape odložil svoj zvyčajný učiteľský hábit a bol iba v čiernych nohaviciach, ktoré mu dobre sadli a bielej košeli s vyhrnutými rukávmi. Ten pohľad Harryho úplne ohromil. Zostal zarazene stáť vo dverách a civel na neho. „Potter, nestojte v tých dverách. Čakajú tu špinavé kotlíky a tie sa samé neumyjú!“ Harry sa zmohol na prikývnutie a šiel sa chopiť svojej práce. Po očku však stále sledoval Snapea. Vyhrnul si rukávy a začal umývať prvý kotlík. Po chvíli sa však rozhodol hábit odložiť úplne. V triede dnes bolo nezvyčajné teplo a aj tak mu stále padali rukávy. Zostal teda v triede iba v obtiahnutých rifliach a zelenej košeli s krátkymi rukávmi. Košeľa mu tesne obopínala hrudník a svalnaté ruky. Tento pohľad si nemohol nechať ujsť ani Snape. Ani sa skryť, že ho uprene pozoruje. A ten pohľad v ňom prebúdzal hlad. Hlad po tom tele čo mal na dosah a napriek tou sa ho nemohol dotknúť. Harry jeho pohľad vycítil a tak zdvihol hlavu. To ako sa na neho Snape pozeral spôsobilo, že sčervenal. Vrátil sa k svojej práci a pevne dúfal, že jeho rozpaky zostali nepovšimnuté. To čo si však nevšimol on bolo, že sa jeho profesor postavil a začal sa prechádzať po triede ako to robieval aj pri hodinách. Spozoroval to, až keď prešiel okolo neho. A vtedy už druhý krát za tento večer nemohol lapiť dych. Teraz, keď Snape nesedel, mohol si Harry vychutnať pohľad na celú jeho postavu. A bolo sa na čo pozerať. Mal široké ramená a napriek tomu, že nebol vyslovene svalnatý, bolo vidieť že sa udržuje v dobrej forme. Pohľad u skĺzol nižšie a zastavil sa na pevno zadku, ktorý obopínali tesné nohavice. Harry musel nasilu prehltnúť. A následne sa ho pohltili rozpaky, keď si uvedomil, že ho ten pohľad mierne vzrušil. Nasilu vrátil svoju pozornosť ku kotlíkom, ktoré mal očistiť. Hneď ako bol hotový, schmatol svoj hábit a už po druhý raz priam utiekol z triedy. No ešte cestou do veže nemohol zabudnúť, ako sexy v skutočnosti Snape vyzerá.

Ten zas pre zmenu rozmýšľal, ako by mal pokračovať. Vedel, že zatiaľ mu všetko vychádza tak ako má. Neušlo mu ako ho pozoroval. Cítil napätie v jeho tele. No nebol si istý, či je už Harry pripravený na záverečný krok. Spomienka na to ako Harry vyzeral, keď drhol kotlíky, na to ako sa mu napínali svaly mu pomohla sa rozhodnúť. Zajtra sa uvidí, či to malo nejaký zmysel... lebo on by už dlhšie čakať nedokázal.

***

Nastal ďalší večer a Harry sa nervózne blížil do žalárov. Nevedel, čo si mám myslieť o profesorovom správaní no ešte viac ho desili vlastne reakcie. Nerozhodne postával pred dverami do učebne. Nevedel, či má zaklopať alebo radšej utiecť. Nakoniec sa vzchopil a zodvihol ruku, pripravený dať o sebe vedieť. Dvere sa však otvorili ešte pred tým ako by zaznel prvý úder. „Nepostávajte za tými dverami Potter! Rozrieďte mi prísady ktoré sú nachystané na stole. Staré vyhoďte,  tie ktoré sú ešte použiteľné vráťte naspäť. Keď budete hotový prídete mi to oznámiť. Na ďalšom stole sú prísady ktoré treba spracovať, potom vám dám inštrukcie!“ Harry sa pozrel na oba stoly. Nebolo tam toho až ak veľa. Dnes by po návrate do spoločenskej ešte mohol stihnúť aj kamarátov. S lepšou náladou sa hneď pustil do práce. Hábit si vyzliekol hneď na začiatku, pretože v učebni stále zostávalo teplo tak ako aj predošlí deň. Ani nie za hodinu už mal prvú časť splnenú. Prišiel teda k profesorovi a povedal mu: „Pane, prísady som roztriedil, tak ako ste žiadali. Čo treba s tým zvyškom?“ Profesor Harryho prekvapil, pretože miesto toho, že by u len povedal čo má robiť sa zdvihol a prešiel k stolu. Harry ho teda nasledoval. „Máte tu hadiu kožu, tú treba nastrúhať, potom koreň mandragory- ten nasekáte na drobné kúsky, hadie zuby tie na jemno rozdrvíte, ďalej nastrúhate...“

Harry sa znova ponoril do práce. Všetko mu išlo pekne od ruky, len ho trochu znervózňovalo, že profesor postáva stále niekde okolo.  Jeho prítomnosť ho rozptyľovala a nútila myslieť na to, ako jeho telo včera reagovalo.  Zrovna v mažiari drvil hadie zuby, keď si uvedomil profesorovu prítomnosť priamo za sebou. Priblížil sa a spoza chrbta začal kontrolovať prácu. Harry ako na povel stuhol. Snape bol tak blízko, že mohol cítiť teplo ktoré vyžarovalo z jeho tela a na krku mohol cítiť jeho dych. To spôsobilo, že začal dýchať zrýchlene. Hoci v mysli namietal voči takémuto vpádu do svojho osobného priestoru, jeho telo si o tom myslelo niečo iné. Krv mu prúdila telom a usadzovala sa v jednom konkrétnom mieste. „Potter, sústreďte sa prosím. Tie zuby mali byť rozdrvené na jemno! Tomuto vy hovoríte na jemno?“  Ozval sa profesor pri jeho uchu a načiahol sa aby zdvihol spomínanú prísadu. Keďže stál za Harrym, musel sa na neho natlačiť o niečo viac. Ruky mal z oboch strán jeho tela, takže to vyzeralo ako by ho chcel objať. Ten si v tom momente ani neuvedomil čo robí. Ako v omámení sa ešte viac oprel o telo, ktoré sa na neho zozadu tislo a spokojne si povzdychol. Keď mu pri uchu zaznel profesorov tichý hlas, po tele mu prešli zimomriavky. Význam slov vnímal len s ťažkosťami. „Máte nejaký dôvod, aby ste sa na mňa tak tlačil? Lebo s ohľadom na skutočnosť, že keď ste sa priznal ku tomu, že ste gay by som si myslel, že máte nejaké postranné úmysly.“ Čakal na chlapcovu reakciu, no tá neprichádzala. Preto zvodným hlasom pokračoval: „O čom premýšľate? Chcel by ste ma znova pobozkať?“ Harry ešte stále omámene prikývol na súhlas. Začal sa otáčať k profesorovi tvárou. Pootvoril ústa a približoval sa k jeho perám. Aby dočiahol, musel sa na neho natlačiť ešte viac, čo spôsobilo, že sa jeho erekcia otrela o profesorove stehno. Z pier mu unikol potešený povzdych. Ten zvuk ho však prebral z jeho omámenia. Zdesene si uvedomil, čo sa to práve chystal spraviť. Ešte väčšie zdesenie nasledovalo, keď si uvedomil tepanie v rozkroku a to ako sa na Snapea tlačí. Jeho tvár menila farbu z bielej na červenú a naspäť na bielu.

 V nasledujúcom okamihu konal impulzívne a absolútne nechrabromilsky- totiž to, jednoducho ušiel. Zastavil sa až pri schodoch zo žalárov. Zostal schovaný v jednom výklenku a tam sa snažil lapiť dych. Nechápal, ako sa to správal. Prečo mala profesorova prítomnosť na neho taký vplyv. Čo má teraz akože robiť? Rozhodol sa, že sa tým nebude teraz zaťažovať. Potreboval sprchu a posteľ. Vyšiel pár schodov, kým si uvedomil, že je mu nezvyčajná zima. Nemal na sebe hábit. Uvedomil si, že musel zostať v učebni. Nastala dilema. Má sa vrátiť alebo znova zbabelo utiecť? Nakoniec sa rozhodol tomu čeliť. Bojoval predsa s Voldemortom nie? Odvahy má teda dosť. Pôjde tam, profesorovi sa ospravedlní za svoje chovanie, vezme si svoj hábit a bude dúfať, že ho prepustí. S tým sa rozhodne vydal späť ku triede.

***

Severus zamračene sledoval, ako Harry opustil jeho triedu. Všetko išlo perfektne, no nakoniec sa to pokazilo. Prečo ušiel? Musel zadržať povzdych. Mávnutím prútika upratal triedu a chystal sa na odchod, keď si všimol hábit, ktorý tu zabudol Harry. Vzal ho do ruky. Na tvári sa mu objavil výraz víťaza. V prípade, že sa preň vráti má ešte šancu. Lov teda pokračuje! Otvoril tajné dvere, ktoré učebňu spojujú s jeho komnatami. Dvere nechal pootvorené, hábit ktorý držal v ruke zavesil na vešiak ktorý bol v rohu miestnosti a odišiel si sadnúť do kresla. Teraz len musí dúfať, že mladý chrabromilčan nazbiera dostatok odvahy aby sa sem vrátil.

Spomenul si na to mladé telo a predstavoval si, aké by to bolo smieť sa ho dotýkať. Spomenul si na ten túžbou zastrený pohľad, ktorým sa na neho pozeral po tom, čo sa ho spýtal či ho chce pobozkať. A nakoniec na pocit, keď sa na neho Harry tlačil a on ucítil jeho tvrdý úd, ako sa obtiera o jeho stehno. Vtedy len ťažko potlačil slastný povzdych. Teraz ho však nezadržoval. Rýchlo zamumlaným kúzlom si rozopol košeľu. Jednou rukou si prešiel po hrudníku a zastavil sa pri bradavke. Chvíľu ju masíroval až kým nestvrdla. Následne sa začal venovať tej druhej. Z úst mu vyšiel slastný vzdych. Druhou rukou pomaly skĺzol k zapínaniu nohavíc, ktoré mu boli už dlho tesné. Rukou prešiel po napnutej látke. Potreboval uvoľnenie, ale ešte musí počkať. Napriek tomu sa nedokázal úplne zastaviť a trel sa aspoň cez nohavice.

Trochu stuhol, keď vďaka ochranám umiesteným na triede zistil, že niekto vošiel dnu. Spokojne si povzdychol, lebo v prišelcovi spoľahlivo rozoznal Harryho. Musel len dúfať, že Harry pochopí pootvorené dvere ako pozvanie a že neutečie keď ho uvidí. Netrvalo dlho, a kútikom oka spozoroval, že Harry skutočne vošiel. Počul aj jeho zalapanie po dychu keď si uvedomil, k čomu sa to zrejme chystá. Vedomie, že ho jeho študent práve teraz vidí, vyburcovalo jeho vzrušenie na maximum. Stisol svoje prirodzenie o niečo silnejšie a hlasno zavzdychal. Potom pomaly otočil svoju hlavu smerom ku dverám a túžbou zhrubnutým hlasom povedal: „Harry, nestoj tak v tých dverách! To sa predsa vôbec nepatrí...“ Zadíval sa mu do tváre a snažil sa rozoznať pocity, ktoré ukrývala. Keď videl tie túžbou zahmlené oči veril, že má vyhrané! Keď povedal svoju poslednú vetu, jeho hlas poklesol v jasnom pozvaní! „Harry, poď sem ku mne.“

***

Keď Harry vošiel do učebne zistil, že ten kus oblečenia po ktorý prišiel sa v triede nenachádza. Trochu zaváhal, keď si všimol, že jedny dvere sú pootvorené. Predpokladal, že Snape o jeho prítomnosti vie- ten muž vie skoro o všetko čo sa udialo v jeho okolí, špeh sa proste nezaprie- a preto sa rozhodol brať odchýlenie dverí ako pozvanie. Na prahu zostal zarazene stáť, dych sa mu v hrdle zadrhol. Po čele mu začali stekať kropaje potu. Ten pohľad bol neskutočný. Snape sedel v kresle, rozopnutá košeľa mu odhaľovala tmavé bradavky,  cez brucho sa tiahli tmavé chĺpky ktoré končili až za lemom nohavíc. Keď si všimol ruku ktorou si profesor trel rozkrok zalapal po dychu. Krv v žilách mu priam vrela. Jeho telom začalo lomcovať vzrušenie. Myseľ mal ako v opare. Keď počul Snapeov hlas bol už úplne stratený. Keď ho profesor vyzval, aby šiel ku nemu poslúchol bez zaváhania. Prišiel až ku kreslu kde omámene postával. Ruky ktorého ho chytili ho jasne navádzali aby sa posadil na profesora. Nechal sa viesť. Svoj pohľad upriamil na profesorovu tvár. Videl tam neskrývanú túžbu- takú istú ako momentálne pociťoval aj on. Jednu ruku položil Severusovi na hrudník a druhou mu fascinovane kĺzal po tvári.

Profesorovi sa zadrhol dych, keď pocítil chlapcov nesmelí dotyk. Jeho vlastné ruky sa obmotali okolo chlapcovho pasu. „Harry, ani netušíš ako dlho som túžil po tom, aby som sa ťa mohol dotknúť.“  Rukou mu vkĺzol pod košeľu. Druhou rukou si chlapcovu hlavu pritiahol k bozku. Svoje pery spojil s tými druhými. Bol to len jemný bozk no jeho srde bilo ako zvon. Sklonil sa k ďalšiemu tentoraz si jazykom vymáhal pozvanie ho Harryho úst. Tie sa otvorili a tak sa jazykom vydal skúmať nové územie. Svojim jazykom vybádal ten Harryho k spolupráci. Ich jazyky zvádzali spoločný boj až kým sa nemuseli oddeliť kvôli nedostatku vzduchu. Snape presunul svoje ústa na Harryho krk. Svoje pery pritlačil na pulzujúcu tepnu. Najprv mierne skusol citlivú kožu a následne ju upokojoval svojim jazykom. V činnosti ho povzbudzovali vzrušené vzdychy. V ďalšom skúmaní Harryho tela mu prekážala jeho košeľa. Frustrovane zavrčal, chytil ju do rúk a rýchlo ju strhol. Gombíky sa rozleteli po miestnosti no oni si ich nevšímali. Snape chvíľu obdivne sledoval to krásne telo. Sklonil sa k jednej bradavke a uchopil ju do úst. Striedavo ju olizoval a sal. Odmenou mu boli nepretržité vzdychy. Oba rozkroky sa o seba po celú dobu jemne treli. „Harry, prosím, ja...veľmi ťa chcem...dovolíš mi to?“ šepol roztúžene.

Tá veta prebrala Harryho z jeho omámenia. Nebol si istý či by mal súhlasiť. Jeho telo stŕplo a jeho profesor to vycítil. Trochu sa od neho odtiahol a oprel sa do kresla. Rukami však stále zotrvával na jeho bokoch. „Harry, nebudem ťa k ničomu nútiť. Ale ak budeš súhlasiť sľubujem ti, že nebudeš ľutovať. Mohol by si ma kedykoľvek stopnúť...Harry, nikdy by som ti neublížil...Ja...ja ťa mám rád.“ Poslednú časť vety už len skoro nepočuteľne šepol. Ale práve to Harryho presvedčilo. Sám nevedel, čo k Snapeovi cíti no v poslednej dobe o ňom veľa premýšľal- a došiel k tomu, že ten muž mu nie je ľahostajný. Preto sa teraz bál, aby ho len nevyužil. To tiché priznanie ho presvedčilo, že chce pokračovať. Tá úprimnosť v tých troch slovách ho zahriala pri srdci. Rozpačito prikývol na súhlas. „Ja verím ti, že mi neublížiš...vždy si ma chránil. No nemyslíš, že by sme sa mali presunúť niekde inde?“ Pri tých slovách sa snažil byť sebavedomejší než sa cítil, no červeň v tvári mu nepomohla. Severus sa len usmial. Uchopil Harryho pevnejšie za boky a svižne sa postavil. Harryho držal v náručí, ten pohyb vyvolal väčšie trenie ich roztúžených rozkrokov.

Cestou do spálne takmer prebehol. Zvalil ho na posteľ a niečo si ticho zamrmlal. Následne z oboch zmizli aj zvyšky oblečenia. Na Harryho tvári sa objavila červeň. „Merlin Harry, si úžasný.“ Kľakol si k chlapcovi na posteľ a ešte raz si oceňujúco prezrel jeho telo. Harry to už nevydržal. „Severus, ak neprestaneš hovoriť a nezačneš konať tak to skutočne nevydržím....prosím...dotkni sa ma!“ zvolal. Ústami znovu vyhľadal tie chlapcove. Bozk bol vášnivý a oberal ich nielen o dych ale aj možnosť rozmýšľať. Keď znovu nabrali dych, Severus už nemohol viac čakať. Sklonil sa k Harrymu rozkroku a olizoval jeho žaluď. Harry len slastne vzdychal. „Prosím, viac!“ Severus sa pousmial a splnil jeho prianie. Pohltil jeho penis takmer až po koreň a začal pomaly pohybovať hlavou. Občas ho nechal vykĺznuť z úst aby sa mohol venovať aj citlivej koži na jeho guliach. Chvíľu ju láskal a znovu sa vrátil k tej časti Harryho tela ktorá o pozornosť žiadala najviac. Zvýšil svojho pohybu a začal sať. Jazykom neprestával dráždiť žaluď. Rukou medzitým začal preskúmavať otvor do toho hriešneho tela. Zo stolíka si kúzlom privolal tubu s lubrikantom, ktorý si natrel na prsty. Prvý prst sa začal domáhať vstupu do mladíkovho tela. Jemne ho masíroval až vkĺzol hladko dnu. Severus sním začal pomaly pohybovať dnu a von. Čoskoro ho nasledoval druhý a tretí prst.

Harry bol natoľko uvoľnený, že to zo začiatku ani nevnímal. Uvedomil si to, až keď mal v zadku aj druhý prst. Ten pocit bol nezvyčajný no nie nepríjemný. Po chvíľke si začal túto dvojitú stimuláciu užívať. Keď Severusove prsty našli jeho prostatu, chlapec v extázy vykríkol. Bol to ten posledný stimul ktorý potreboval, aby dosiahol svojho vrcholu. Profesor, ktorý sa až doteraz venoval jeho mužstvu s chuťou prijal celú dávku semena ktorú mu Harry venoval. So samoľúbym úsmevom sa odtiahol a pozoroval mladíka ako sa vydýchava zo svojho orgazmu. „Tak čo Harry, páčilo sa ti to? A to sme len na začiatku.“ Tá veta vyvolala u Harryho túžobný ston. Severus znovu pohol prstami, ktoré ešte stále zotrvávali v jeho tele. To spôsobil, že Harryho mužstvo sa začalo znovu preberať k životu. „Severus, pro- prosím, už si ma vezmi. Chcem vedieť aký je to pocit. Musím ťa cítiť v sebe!“ Pre Severusa to bola posledná kvapka. Do teraz sa držal svojej kontroly. Bol rozhodnutý poskytnúť Harrymu všetko potešenie- on mal čas. No táto veta prenesená takým túžobným hlasom nalomila jeho sebakontrolu. Na ruku naniesol značné množstvo lubrikantu a rýchlo si potrel svoj penis. Zodvihol mladíkove nohy a položil si ich na ramená. Natlačil svoj penis k Harryho vstupu a jemne zatlačil. Telo bolo uvoľnené, a tak sa nestretol s veľkým odporom. Keď sa zasunul dnu až po koreň, zotrval chvíľu v kľude- aby dal čas Harrymu zvyknúť si na jeho prítomnosť v tele, rovnako aby sa sám ukľudnil, lebo stačilo len málo a sám by sa urobil. „Merlin Harry-“ Hlas sa mu zadrhol. „Si tak tesný a teplí...toto je raj.“ Povedal a začal sa pomaly vyťahovať, aby mohol následne priraziť. Chvíľu hľadal ten správny uhol, aby trafil Harryho prostatu. Nasledujúce minúty napĺňali izbu iba ich spoločné vzdychy. Keď Severus ucítil, že sa blíži k vrcholu, uchopil chlapcov penis a začal ho dráždiť zarovno s vlastnými prírazmi. Orgazmus ich zastihol takmer naraz. Izbou sa ozvali dva posledné výkriky rozkoše. Severus sa udýchane zvalil vedľa mladíka do postele a pritiahol si ho do objatia.

Nevedel ako to s nimi bude ďalej, ale v tejto chvíli bol spokojný. „Toto bol ten najlepší trest, aký som kedy mal. Už sa teším na zajtra.“ To bola Harryho posledná veta, pred tým ako zo spokojným úsmevom zaspal. Severus ho ešte dlho pozoroval. Nie, nevedel ako to s nimi bude v budúcnosti, ale po Harryho poslednej vete mal nádej v to, že by mohol byť šťastný. Pred tým než zaspal aj on pošepol do noci: „ľúbim ťa, Harry!“